Lokalita bola objavená v roku 2015 z podnetu Mgr. P. Slotku, rodáka z obce Liptovské Sliače, ktorý autorov upozornil na výskyt početných kusov keramiky v polohe Borové, resp. Magura, ktoré našiel pri obrábaní pozemkov v minulosti. Nálezisko takmer pravidelného štvorcového pôdorysu s rozsahom viac ako 4 ha sa nachádza západne od Nižného Sliača, na tiahlom hrebeni oddeľujúcom dolinu Slačianky a Vrchhorského potoka. Na južnej strane je v súčasnosti viditeľná pravdepodobne priekopa, zo Západu terén výrazne klesá, zo severu ju ohraničuje poľná cesta, z východnej strany nie sú badateľné stopy po prípadnom opevnení. V súčasnosti je takmer celá plocha využívaná ako pasienok, obrábaný je iba jej východný okraj. Zaujímavosťou je, že na katastrálnej mape takmer presné topografické vymedzenie kopíruje rozsah jednej parcely. Pomenovanie polohy Hrádky južne od tejto lokality môže s doloženým púchovským osídlením súvisieť. Archeologický materiál nateraz dokladá početný súbor fragmentov nie príliš výraznej keramiky. Datovanie vychádza z typického zloženia materiálu na jej výrobu. Okrem púchovských črepov je v súbore zastúpený aj jeden stredoveký exemplár. Objavujú sa tiež sekundárne vypálené črepy „špongiového“ vzhľadu, čo môže poukazovať na katastrofický zánik lokality. (Furman 2016, 244)
V katastri obce Liptovské Sliače sa nachádza zaujímavá poloha, miestnymi pomenovaná Kapustný hrb. Je situovaná na ľavom brehu potoka Zúbra, západne od Stredného Sliača. V apríli 1963 si ju všimli V. Budinský-Krička a A. Petrovský-Šichman počas archeologickej prospekcie Liptova. Polohu definovali ako útvar podobný veľkej mohyle s priemerom asi 50 m a výškou asi 8 m (Slivka 1975a, s. 88). V doline Zúbrieho potoka pôsobí cudzorodo a naozaj evokuje umelo navŕšený kopec takmer kruhového pôdorysu.