Ján Volko-Starohorský – Biografia

Narodil sa 30. júla 1880 v Liptovskom Mikuláši v rodine chudobného klobučníka. Študoval doma a potom na reálke v Levoči, kde roku 1900 aj maturoval. Na vysokých školách vo Viedni a v Budapešti študoval geológiu a geografiu a roku 1908 dosiahol profesorský diplom. Keďže v tom čase slovenské stredné školy neboli, prijal z čistého vlastenectva miesto učiteľa na ľudovej škole v Hybiach, potom na meštianskej škole v Topoľčanoch, v Brezne a inde. Po utvorení ČSR bol vymenovaný za profesora na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde pôsobil celých 20 rokov. Roku 1940 odišiel do výslužby a venoval všetky svoje sily prírodovednej, vlastivednej i kultúrno-osvetovej činnosti v Liptovskom Mikuláši až do svojej smrti.

Ešte pred prvou svetovou vojnou uverejnil vo viacerých časopisoch a zborníkoch okolo 40 populárno-vedeckých článkov týkajúcich sa nielen prírodovedných, ale i spoločenských otázok. Pri svojich geologických  a archeologických výskumoch nazbieral veľa materiálu, z ktorého založil roku 1904 tzv. Liptovskú zbierku. Neskôr bol jedným zo zakladateľov Múzea slovenského krasu a po dlhé roky bol aj jeho správcom. Geologické výskumy rodného Liptova zverejnil v 50 článkoch a archeologické v 10 prácach. Zostavil aj slovenskú historickú geológiu, z ktorej vyšlo 5 zväzkov.

Popri geológii a archeológii sa prof. J. Volko venoval i geografickej a kartografickej problematike. Z tejto oblasti publikoval 18 článkov. Množstvo jaskýň v Liptove vzbudilo v ňom záujem o speleológiu. Už roku 1905 napísal článok Výlet do Demänovskej jaskyne, v ktorom populárnym spôsobom vyložil vzniky a vývoj jaskýň. Aby upozornil na speleológiu ako na osobitný vedný odbor, zostavil a vydal roku 1936 knižnú publikáciu Speológia či jaskyňoveda vzhľadom na Slovensko, ktorá je prvou po slovensky napísanou odbornou príučkou.

Prof. Ján Volko-Starohorský sa stal jedným z prvých priekopníkov modernej ochrany prírody. Nebolo azda jedinej ochranárskej akcie na Slovensku, do ktorej by sa nebol zapojil. Ochranu prírody pokladal nielen za vedný odbor ako praktický návod k činnosti, ale aj otázku morálnej zodpovednosti, najmä u intelektuálov. Už od prvej polovice 20. rokov 20. storočia sa stal konzervátorom ochrany prírody v liptovskej oblasti. Jeho zásluhou sa pripravovala sieť chránených území v Stredoslovenskom kraji, kde sa sústredil predovšetkým na ochranu prírodných pamiatok, najmä krasových (Demänovská a Jánska dolina). Mimoriadne aktívnu činnosť vyvíjal aj v kultúrno-osvetovej práci v oblasti ochrany prírody; zachovali sa tézy jeho rozsiahlej prednáškovej činnosti vydané v zborníku Kultúrne potreby Liptova (1939) a neskôr jeho komplexnejšia práca Ochrana prírodných pamiatok z roku 1941. Osobitne záslužná jeho práca pri výchove mladých ochrancov prírody. Takmer do konca svojho života bol vedúcim prírodovedných krúžkov na ZDŠ v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku, kde s veľkým oduševnením vzbudzoval lásku k liptovskej prírode. Jeho zásluhou a pričinením bola vystavaná astronomická pozorovateľňa v Liptovskom Mikuláši a založený aj astronomický krúžok pri okresnom dome pionierov.

Prof. Ján Volko-Starohorský bol:

• predsedom Prírodovedného odboru Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine;
• zakladajúcim členom a členom Národného múzea v Martine;
• členom a podpredsedom Prírodovedného odboru Vlastivedného múzea v Bratislave;
• členom Slovanského ústavu v Prahe;
• externým členom Štátneho geologického ústavu ČSR v Prahe;
• členom vedeckej komisie Národného parku v Pieninách a vedeckej komisie pre Vysoké Tatry;
• členom Geologickej a Geografickej spoločnosti pri SAV v Bratislave.

Dňa 17. decembra 1977 zomrel vo veku 97 rokov v Bratislave.

Text spracovaný z článku A. Droppu: Zomrel prof. Ján Volko-Starohorský. In. LIPTOV 5. Vlastivedný zborník, Martin 1979, 261-263.