Pavol Čaplovič
Narodil sa 7. marca 1917 vo Veličnej na Orave. Pochádzal zo starej, národne orientovanej zemianskej rodiny, ktorej viacerí príslušníci sa významne zapísali do dejín slovenskej kultúry. Po ukončení stredoškolských štúdií pôsobil až do roku 1950 ako učiteľ v Dolnom Kubíne. Popri učiteľskom povolaní si dopĺňal kvalifikáciu štúdiom na Pedagogickom inštitúte v Žiline, ktorý úspešne absolvoval v roku 1950. Potom odchádza pracovať do Štátneho archeologického ústavu v Martine a až do roku 1953 postupne realizuje niekoľko archeologických výskumov na juhozápadnom Slovensku.
Už v roku 1948 ho poveril ŠAÚ v Martine vedením záchranného výskumu žiarového pohrebiska z mladšej doby halštatskej v Dolnom Kubíne. Vďaka svojmu talentu, ale najmä veľkým dokumentačným schopnostiam a skúsenostiam, ktoré získal v tomto pionierskom období slovenskej archeológie, dostáva v roku 1951 poverenie k výskumu v Nitre, kde sa pri stavbe amfiteátra narušilo významné veľkomoravské pohrebisko.
Ďalšie terénne práce P Čaploviča súvisia s odkrývaním včasnostredovekého sídliska a pohrebiska v Hurbanove, kde neskôr preskúmal aj sídlisko z obdobia neolitu. Pohrebisko zo staršej doby bronzovej, odkryté na tejto Iokalite, umožnilo rozpoznať novú, dovtedy neznámu kultúru, pomenovanú hurbanovský typ.
V roku 1953 odchádza na Oravu, kde sa stal správcom Oravského hradu a riaditeľom Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Tu pracoval až do odchodu do dôchodku ako dlhoročný riaditeľ a budovateľ Oravského múzea.
P. Čaplovič zomrel 5. júna 1994.
(spracované z článku J. Vladára: Zomrel Pavol Čaplovič (1917-1994). In: Slovenská archeológia 1994-2, Roč. XLII, 1994, s. 402-403)