Bohuslav Chropovský v Slovenskej archeológii 1987 „K sedemdesiatke Pavla Čaploviča“ (s. 194-195)

Dosiaľ dejiny slovenskej archeológie nezaznamenali, že vlastne P. Capiovič položil týmto výskumom (kostrové pohrebisko pri výstavbe amfiteátra v Nitre, pozn. redakcie) základy pre systematický výskum jednej z najvýznamnejších
lokalít v našich národných dejinách, akou je Nitra.“ (s. 195)

Vďaka neúnavnej práci P. Čaploviča oravská zem poodhalila bohaté stránky svojej i našej histórie a do svetovej odbornej literatúry sa zapísala nielen novými významnými nálezmi, ale aj novou halštatskou kultúrou oravského typu, objaviteľom ktorej bol práve P. Čaplovič.“ (s. 195)

Jozef Vladár v Slovenskej archeológii 1994-2 „Zomrel Pavol Čaplovič“ (s. 402-403)

Ku generácii bádateľov, ktorí stáli pri zrode modernej slovenskej archeológie, patrí aj Pavol Čaplovič, obetavý, dobrý, a najmä skromný človek, ktorého cesta k archeológii nebola nijako jednoduchá. Jeho životná púť je názorným príkladom rastu osobnosti, ktorá so zanietením jemu tak vlastným vyorala hlbokú brázdu nielen v oblasti regionálnej archeológie, muzeológie, ale i v slovenskej kultúre.“ (s. 402)

Hoci P. Čaplovič nebol absolventom štúdia archeológie, prejavil sa od počiatku ako neobyčajne schopný pracovník v teréne, so zmyslom pre precíznu kresbovú a fotografickú dokumentáciu. Hlboký záujem o archeológiu prejavoval už v detstve, keď zachraňoval archeologické pamiatky, ktoré sa náhodne dostávali na povrch počas hlbokej orby, alebo sa objavovali počas rôznych prác v teréne na rodnej Orave.“ (s. 402)

Úspešné zavŕšenie pamiatkovej obnovy Oravského hradu, kde sa neskôr realizovali mnohé moderné a úspešné expozície dejín Oravy a jej kultúry, je presvedčivým svedectvom neúnavnej, obdivuhodnej, ale aj dosiaľ nedocenenej práce človeka, ktorý zasvätil bezo zvyšku svoj život rodnej Orave.“ (s. 403)

V Pavlovi Čaplovičovi, ktorý zomrel 5. júna 1994, stratila slovenská archeológia zanieteného, obetavého pracovníka.
Jeho celoživotné dielo je dokladom húževnatej, tvorivej vedeckej, vedecko-organizátorskej i kultúrnej práce nadšeného rodoľuba, ktorú zasvätil predovšetkým poznaniu dávnoveku Oravy. Jeho odkaz je inšpirujúci, pretože nás presviedča, že aj v regionálnych podmienkach možno „robiť‘ vedu presahujúcu svojím významom hranice národného spoločenstva. Tvorivej práci zasvätil celý svoj život.“ (s. 403)