1314 sa uvádza ako „terra Kublen“. Osada ešte roku 1323 pri stanovení polohy Jasenová „inter Arva et Dubova“ ešte zrejme neexistovala, pretože sa Kubín nespomína (Kavuljak 1955, 132)
1325 sa prvý krát objavuje pomenovanie „Felseu (Vyšný) Kublyn“, čo dosvedčuje i jestvovanie Dolného Kubína (Kavuljak 1955, 132)
1369 sa spomína ako wes Klbina (Kavuljak 1955, 132)
1381 pri urovnávaní hraničného sporu vyšnokubínskych zemanov so susedmi charakterizuje sa obyvateľstvo Dolného Kubína ako „populi castrenses (hradskí poddaní) de Also Helben“ (Kavuljak 1955, 132)
1386 magister Jakub, oravský kastelán zisťuje, že kráľovskí poddaní z Dolného Kubína vyhlásili, že Michal, úradník z Kubína, odovzdal im akúsi časť chotára Vavrinca, syna Almanovho a Tomáša, syna Jánovho a iných príbuzných z Medzihradného (Kavuljak 1955, 132)
1397 sa spomína farnosť Rubny (Kubín) (Kavuljak 1955, 133)
1420 pod názvom Kwbin sa uvádza príslušenstvo hradu Orava (Kavuljak 1955, 133)
1547 Kubyn Nysny, osada Oravského hradu má 6 port, jedného richtára, panského sluhu, 3 bedárov, 3 opustené domy a 3 pastierov (Kavuljak 1955, 133)
1559 v kanonickej vizitácii je poznačené: Kubín patrí hradu Orava. Kostol je zasvätený sv. Kataríne, je dosť pekne vyzdobený, nepotrebuje opravy, farár je ženatý, hoci krst, križmu, olej a svätenú vodu prisluhuje katolíckym spôsobom, sviatosť oltárnu udeľuje pod obojím (Kavuljak 1955, 133)
1560 je zaznačené, že Kubyn patrí hradu Orava a zemanom Kubínskym. Je tam kostol sv. Kataríny, ktorý spravuje farár Ladislav Malý. Je ženatý a pijan, ktorý munulého roku uhľom začiernil obrazy, kríž dolámal a spálil (Kavuljak 1955, 133)
1580 sa nazýva Veľký Kubín (Kavuljak 1955, 133)
1597 tu žila slobodnícka rodina Fizlovcov. Juraj Thurzo zaistil synom Jána Fizla, Matejovi a Ondrejovi tie isté slobody, čo mal Ján ako zvonolejár „za služby, když veliký zvon okolo čtyrydcati centnýrov zde pri kostole Bytčanském pěkně a dostatečne uliali“ (Kavuljak 1955, 133)
1598 Also Kubin má 36 sedliackých domov s 2 domami služobníkov panstva (Kavuljak 1955, 133)
1608 Alsso Cwbyn mal za minulého sčítania 7 domov, teraz pre pustošenie hajdúchov je veľká bieda, odpisujú sa 4 a ostávajú 3 sedlaicke domy na zdanenie (Kavuljak 1955, 133)
1608 Juraj Thurzo stanovil dávky a poplatky obyvateľov tejto poddanskej dediny a definitívne hranice kubínskeho chotára. Ročné dávky: žita, jačmeňa, ovsa po 16 lukien a 145,38 rýnskych florénov, 1 vôl, 25 kapúnov, 50 sliepok, 25 husí, 200 vajec, 16 jarabíc a 8 kuních kožiek. Boli povinní robotovať, povstať so zbraňou, opravovať hrad, dávať dary ako aj desiatok z oviec a medu (Kavuljak 1955, 133)
1611 podľa vizitácie E. Lányiho je tu evanjelická fara (Kavuljak 1955, 133)
1619 Also Kubin má riadneho richtára s 18 sedliakmi a 7 želiarmi. Aj evanjelická fara mala 7 želiarov. Remeselníci boli: zvonársky majster Joannes Waiszer, kramár Joannes Kramár Polonus, zakladateľ rodiny Radlinských. Bývala tu aj slobodnícka rodina Strezenických (Kavuljak 1955, 134)
1622 Job Zmeškal začal stavbu kostola (Kavuljak 1955, 134)
1632 Gašpar Illésházy, pán Oravského hradu, ľud a obyvateľov Dolného Kubína vyňal a oslobodil zo stavu sedliackych dedín a povýšil ich na mešťanov za ročný poplatok 400 fl., pritom však poddanský pomer voči zámku nezanikol (Kavuljak 1955, 134)
1633 kráľ Ferdinand II. udelil právo dvoch výročných jarmokov a týždenných trhov ako dodatok ku kráľovským privilégiám (Kavuljak 1955, 134)
1677 za richtára Michala Ambrusa bolo 18 mešťanov a 12 želiarov (Kavuljak 1955, 134)
1686 bolo postavené prízemie župného domu, keď predtým (do r. 1683) bola sídlom župy Veličná. Po litovskom pustošení bolo mestečko spustošené. (Kavuljak 1955, 134)
1690 mestečko bolo v dezolátnom stave. Uvádza sa, že je tu mnoho pustých usadlostí tak pre pustošenie Litovčanov, ako aj pre zimné i letné táborenie vojsk z dolných i horných oblastí, keďže ležalo na dôležitom prechode (Kavuljak 1955, 135)
1696 dostal Kubín od zemepána právo vyberať mýtne poplatky na brode od pltí, povozov a peších, a to od každého nákladu po 10 denárov. Zemepán udelil Kubínu mýtne právo najmä preto, že Kubínčania museli udržiavať prechod cez Oravu, ako i preto, že cisárske vojská nútili Kubínčanov k povozom (Kavuljak 1955, 135)
1715 bol v Kubíne založený cech obuvníkov 12 členmi. V tom istom roku sa spomína aj cech krajčírov s 12 členmi. Práva oboch cechov potvrdil gróf Juraj Erdódy (Kavuljak 1955, 135)
1721 župný lekár Michelmayer a Fischer stavajú v Kubíne nemocnicu (Kavuljak 1955, 135)
1725 plánuje sa i stavba mestského domu, ktorý začali stavať nasledujúceho roku (Kavuljak 1955, 135)
1728 sa obyvatelia zaoberali okrem roľníctva obchodom so syrom a nápojmi, vyrobenými i mimo Oravskej stolice, vínom, pivom, pekárenskými výrobkami a ľanom (Kavuljak 1955, 135)
1774 postavil pri Dolnom Kubíne most Michal Matejcsik za 1026 rfl. Za 40 dní (Kavuljak 1955, 135)
1757 murársky majster Ján Glicska z Banskej Bystrice postavil stoličný dom za 5400 zl. Rozšírila sa totiž predná časť budovy a na ňu sa postavilo prvé poschodie (Kavuljak 1955, 135)
1778 bolo v Kubíne na 18 roliach 479 ľudí, memdzi nimi 10 zemianských rodín (Kavuljak 1955, 135)
1784 bola založená evanjelická fara a začalo s so stavbou ev. kostola (Kavuljak 1955, 135)
1828 tu bolo 149 domov a 1291 ľudí; vtedy tu bola aj synagóga (Kavuljak 1955, 135)
1839 založil Vavrinec Čaplovič cennú, na 35 000 zväzkov obsahujúcu knižnicu, pomenovanú Bibliotheca Csaplovicsiana (Kavuljak 1955, 135)
1847 prikúpili ku stoličnému domu priliehajúci Mankšovský dom a tak položili základ ku jeho konečnej úprave (Kavuljak 1955, 135)
1867 bolo v Kubíne založené prvé oravské kasíno so 100 členmi a prvý hospodársky spolok na Orave (Kavuljak 1955, 136)
1870 tu bolo 201 domov a 1501 obyvateľov (Kavuljak 1955, 136)
1872 bol v Kubíne založený prvý oravský peňažný ústav (Kavuljak 1955, 136)
1885-1886 dalo oravské panstvo obnoviť starý kostol v gotickom slohu (Kavuljak 1955, 136)
1893 po veľkom požiari sa župný dom rozšíril, postavilo sa naň druhé poschodie a celá budova sa upravila tak, ako stojí dodnes (Kavuljak 1955, 136)
1930 mal 279 domov a 2547 obyvateľov (Kavuljak 1955, 136)
1940 mal 342 domov a 2561 obyvateľov (Kavuljak 1955, 136)