9. – 12. stor. Pri Vyšnom Zádieli sa našli črepy keramiky (Uličný 2014, s. 107)
10. – 13. stor. V chotári Vyšných Matiašoviec sa našli stopy po obydliach, polozemniciach a keramika, tieto pamiatky nepochybne súviseli s obyvateľmi pochádzajúcimi zo Sielnice, prípadne Kvačian (Uličný 2014, s. 107)
9. stor. Zemepisná poloha, názov, vývoj osídlenia okolia vedú k názoru, že jestvovanie Sielnice trvalo od tohto obdobia (Uličný 2014, s. 107)
1256 Najstaršia písomná správa o Liptovskej Sielnici (Uličný 2014, s. 108)
13. stor. Pred týmto obdobím patrilo k sielnickému majetku celé územie doliny Sielničanky, je zrejmé, že Sielnica bola najstaršia spomedzi susedných dedín (Uličný 2014, s. 108)
druhá pol. 13., zač. 14. stor. Sielnica bola kráľovským majetkom v tomto období a aj neskôr (Uličný 2014, s. 108)
14. stor. Vlastníci hradu Liptov, prípadne správcovia tohto panstva zaviedli v Sielnici vyberanie mýta hoci správa o sielnickom mýte je až z roku 1469 (Uličný 2014, s. 109)
koniec 15. stor. Sielnica bola majetkovou súčasťou panstva Likava, predtým panstva Liptov (Uličný 2014, s. 108)
1463 Sielničanom sa podarilo získať práva mešťanov (Uličný 2014, s. 108)
1433 Kráľ Žigmund dal v Sielnici postaviť drevený kostolík zasvätený Všetkým svätým (Uličný 2014, s. 108)
16. stor. Bol tu dom správcu majera a hospodárske budovy, mlyn s pílou, kostol, fara, škola a špitál, ubytovňa pre chudobných, opustených a chorých 1600 (Uličný 2014, s. 110)
1600 V Sielnici stálo 22 domov roľníkov a remeselníkov, pričom ďalších deväť bolo opustených (Uličný 2014, s. 110)
17. – 18. stor. Pri kostole bola drevená zvonica dokázateľne ešte v tomto období (Uličný 2014, s. 108)
1783 Evanjelici si mohli postaviť vlastný kostol (Uličný 2014, s. 109)
1764 V Sielnici žilo až 104 meštianskych domácností, zakrátko, pravdepodobne v dôsledku požiaru takmer všetky domácnosti schudobneli (Uličný 2014, s. 110)
1770 V dedine bolo iba 11 hospodársky súcich domácností (Uličný 2014, s. 110)
1828 V Sielnici jestvovalo 146 obývaných domov, v ktorých žilo 1183 dospelých mešťanov, z nich 992 evanjelikov, 180 rímskokatolíkov a 11 židov (Uličný 2014, s. 110)
prvá pol. 19. stor. Sielnica bola stredne veľkým mestečkom v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 110)
70. r. 20. stor. Obec zanikla pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara (Uličný 2014, s. 107)