| 1269 | Najstaršia správa o Trstenom, keď kráľ Belo IV. dal šľachticovi Bohumírovi dedinu Trstené výmenou za dediny Plaveč a Žehra, ale určite existovala ja predtým (Uličný 2014, s. 205) |
| 14. stor. | Od tohto obdobia sa tu usadila jedna vetva zemanov a názov Trsteného používala v predikáte (Uličný 2014, s. 205) |
| 16. – 19. stor. | Vetva tunajších zemanov mala prezývku Bán (Uličný 2014, s. 205) |
| koniec 13., zač. 14. stor. | Nepochybne z iniciatívy zemanov postavili v Trstenom kostol zasvätený sv. Márii Magdaléne (Uličný 2014, s. 205) |
| 15. – 18. stor. | Trstenská farnosť trvala počas tohto obdobia (Uličný 2014, s. 205) |
| 17. stor. | Pri kostole vznikla veža, ktorá sa tam nachádza doteraz (Uličný 2014, s. 205-206) |
| 1600 | Stálo tu 13 poddanských, zväčša želiarskych domov a ďalšie dva boli opustené, sídlisko dopĺňal mlyn, tri zemianske kúrie, kostol, fara a škola (Uličný 2014, s. 206) |
| prvá pol. 18. stor. | Trvalými obyvateľmi Trsteného boli aj zemania Bánovci, ktorých šesť rodín bývalo vo vlastných kúriách (Uličný 2014, s. 206) |
| 1828 | V Trstenom jestvovalo 32 obývaných domov, v ktorých žilo 320 dospelých obyvateľov, 192 evanjelikov a 128 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 206) |
| prvá pol. 19. stor. | Trstené bolo stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 206) |