| 1352 | Vznik najstaršej zachovanej priamej správy o tejto dedine (Uličný 2014, s. 215) |
| koniec 13., zač. 14. stor. | Vznik Veternej Poruby možno predpokladať za účasti šoltýsa, patrila k skupine nových liptovských dedín, ktorých obyvatelia využívali možnosti zákupného práva (Uličný 2014, s. 215) |
| 1352 | Od tohto roku a ešte aj v 16. – 19. stor. nepretržite vo vlastníctve zemanov Okoličnianskovcov (Uličný 2014, s. 215) |
| 16. – 17. stor. | Veterná Poruba a blízka dedina Svätý Štefan, či Štefanka tvorili jednu obec, mali spoločného richtára, spoločne im vyrubovali povinnosti zemepánom aj daň kráľovi (Uličný 2014, s. 215) |
| 1600 | Obe sídliská pozostávali zo 16 obývaných poddanských a 6 opustených domov, stáli tu aj majerské budovy a jedna kúria miestneho zemana (Uličný 2014, s. 215) |
| 1770 | Počet domácností bol 22 (Uličný 2014, s. 215) |
| 18. stor. a prvá tretina 19. stor. | V tamojšej kúrii žili jedna až tri domácnosti zemanov z rodu Podhoranský (Uličný 2014, s. 215) |
| 1828 | Vo Veternej Porube stálo 37 obývaných domov, v ktorých žilo 356 dospelých obyvateľov, 341 evanjelikov a 15 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 216) |
| prvá pol. 19. stor. | Veterná Poruba bola už stredne veľkou dedinou, pričom v nej bývalo najmä poddanské obyvateľstvo a len málo zemanov (Uličný 2014, s. 216) |