Východná-Zámčisko
Ide o súbor troch opevnení na dominantnej polohe severného svahu Bieleho Váhu. Z južnej a východnej strany je chránený prírodným strmým zrázom, zo severu a západu je poloha chránená zložitým systémom zemných valov a hlbokých priekop.
Pevnosť Zámčisko I bola vybudovaná v dvoch, krátko po sebe nasledujúcich etapách. Najprv bola postavená centrálna časť – vlastný hrad. Ten tvorila plošina s rozmermi asi 10 x 15 m, ktorú chránila hradba z dreva a kameňov. Na ľahko prístupných stranách bola pri úpätí vyvýšeniny vyhĺbená priekopa. Na vnútornej strane sa ku hradbe pripájala len sčasti preskúmaná drevená obytná stavba s pivnicou, vytesanou do skaly. Obytný priestor s drevenou podlahou vykurovala kachľová pec.
Podľa nálezov mincí nájdených v staršej – spodnej – vrstve pôvodný hrádok vznikol v tridsiatych alebo štyridsiatych rokoch 15.stor. a k jeho prestavbe došlo po roku 1451. Podľa svedectva historických prameňov, ktoré sa pre toto obdobie viažu na oblasť Liptova mohlo byť Zámčisko vybudované ako strážny objekt napríklad v čase obsadenia Liptova husitskými vojskami začiatkom tridsiatych rokov. Nie je však vylúčené, že hrad mohol krátko nato postaviť liptovský magnát Pankrác zo Svätého Mikuláša alebo jeho rival Peter Komorovský. Na základe vykopávok vieme, že hrádok bol neskôr rozšírený a lepšie opevnený, čo sa podľa výpovede vrstiev s nálezmi mincí stalo po roku 1451. Vtedy bolo k pôvodnej pevnosti pripojené pomerne rozsiahle predhradie – bastión, pričom stará priekopa bola sčasti zaplnená násypom bastiónu, ale zároveň aj rozšírená a presmerovaná. Pravdepodobne vtedy bolo aj vybudované druhé pásmo opevnenia s priekopou a valmi. Napriek zlepšeniu obrany celá fortifikácia zanikla požiarom. Podľa stratifikovaných mincí v najmladších, ohňom zničených vrstvách k zániku došlo krátko po roku 1467. Podľa tohto údaja post quem by k zničeniu Zámčiska mohlo dobre prísť v roku 1474, kedy sa podľa kronikárskych údajov kráľ Matej zmocnil liptovských hradov a donútil Komorovského opustiť tento kraj. V tejto dobe bol opustený aj drevený hrádok nad Liptovskou Marou.
Prístup k Zámčisku od západu po hrebeni ponad kaňon Váhu strážila ďalšia, asi 80 m vzdialená pevnôstka. Bola to samostatne stojaca veža, vybudovaná na umelom pahorku, obohnaná priekopou a valom (Zámčisko II). Sondáž potvrdila opevnenie z dreva, kombinované s kameňom bez použitia maltového pojiva. Konštrukcia veže zanikla pri intenzívnom požiari.
Ďalšie opevnenie sa nachádza západne od Zámčiska I a II, na okraji nevýrazného návršia, nad údolím potoka vtekajúceho do Bieleho Váhu (Zámčisko III). Prirodzenú ochranu výmoľov na severovýchodnej a juhovýchodnej strane na prístupných stranách stavitelia doplnili hlbokou obvodovou priekopou. Plochu s rozmermi 19 x 25 m uzatváral kruhový hlinený násyp s drevenou hradbou. Podľa výsledkov sondáže budovatelia vybranú plochu ohradili dreveným zrubom, pred ktorý navŕšili valový násyp, spevnený drevenými roštmi. Vo vnútri valového prstenca stála obytná veža z hrazdeného muriva viazaného vápennou maltou.
Sústava troch hrádkov vo Východnej predstavuje charakteristické fortifikácie 15.stor., ktoré bolo možné pomerne rýchlo vybudovať a ich drevozemné opevnenia dobre odolávali rozširujúcej sa delostreľbe.
Poloha Zámčisko patrí nepochybne k výnimočným stredovekým lokalitám na Liptove, pretože o vzniku i období jeho zániku máme doložené historické pramene.
Realizované archeologické aktivity:
1864 – V prvom ročníku Letopisu Matice Slovenskej sa v prírastkoch zbierky starožitností a etnografie uvádzajú nasledovné nálezy: Š. Hyroš daroval „šíp, čili strelu, nalezenú na Zámčisku pri Belánskom v liptovskej stolici, medzi rumami neznámeho zámku a či kláštora“ (Letopis 1864, s. 94). Ide o stredoveký hrádok Zámčisko v k. ú. obce Východná.
1872 – 9. júla V. Majláth objavil stopy „pohanského hradu“ v lokalite Bjelansko (Belansko), v k. ú. obce Východná. Vo svojom múzeu v Liptovskej Ondrášovej prezentoval črepy a jeden bronzový predmet (Majláth 1876).
1876 – V knihe „Zámok Lykava a jeho páni, poťahom na državie, Lyptov a okolie“ Š. N. Hyroš uvádza, že „v rumoch Zámčiska [v k. ú. Východná, pozn. autorov], kade šla stará hradská na Spiš, sa nachádzajú i dávnoveké železné kušové strely, z ktorých má i Matica slovenská jednu“ (Hyroš 1876, s. 22).
1996 – V októbri AÚ SAV Nitra, pod vedením K. Pietu uskutočnilo, v súvislosti s výstavbou diaľnice D1, archeologický výskum v polohe Garajovec a Belansko, v k. ú. obce Východná. Výskumom v polohe Garajovec sa podarilo zachytiť jeden novoveký objekt s črepmi, ktorý podľa realizátora výskumu zrejme súvisí s pozostatkami salaša (Pieta 1997c). V polohe Belansko boli zistené zvyšky zaniknutej stredovekej dediny rovnakého mena. Počas výskumu sa podarilo odkryť torzo kamennej podmurovky stavby s ohniskom spolu s početnými zlomkami kachlíc a keramiky. Získaný archeologický materiál pochádza prevažne z 15. stor., niektoré keramické tvary majú archaickú profiláciu, čo indikuje osídlenie azda už v 13., resp. 14. stor. (Pieta/Uličný 1998, s. 132).