Hradisko Konislav
Hradisko Konislav sa nachádza na rozšírenom mieste strmého horského hrebeňa v jeho juhozápadnej časti, ktorý tvorí predhorie Chočského pohoria. Tiahne sa v smere JZ–SV so zvažovaním sa na západ a vytvára nepravidelný trojuholníkovitý pôdorys s rozmermi cca 96 x 50 x 105 m. Z juhovýchodnej a severozápadnej strany je areál ohraničený strmým svahom. Pozdĺž juhozápadnej strany hradiska je zjavný zemný val, v zásype ktorého bol pri obhliadke v roku 2006 zachytený zvyšok nasucho kladených kameňov, pravdepodobne z múru. V južnej časti bol situovaný pravdepodobne vstup pozostávajúci z brány, ktorý však v súčasnosti v teréne nie je badateľný. Tu sa nachádzal nelegálny výkop s veľkým množstvom keramiky a mazanice. V narušenej kultúrnej vrstve bol nájdený aj jeden fragment vápenca so skamenenými zvyškami živočíchov, tzv. numulitov, aký sa vyskytuje na neďalekej lokalite Mohylky, nachádzajúcej sa v doline, južne od hradiska. Nie je vylúčené, že tento materiál bol po rozdrvení primiešavaný ako ostrivo do hliny využívanej na výmaz stien príbytkov. Súbor predmetov z nelegálneho výkopu dopĺňa zlomok zvieracej sánky. Na severovýchodnom okraji hradiska, odkiaľ je najjednoduchší prístup, je opevnenie viditeľné v podobe výraznej priekopy s valom. Pri prieskume V. Hanuliaka bol v telese valu, pravdepodobne práve v severovýchodnej časti lokality, zistený na hlinu kladený lícovaný múr z lomového kameňa, zachovaný do výšky asi 120 cm. Samotný areál hradiska je tvorený terénnymi depresiami, v juhozápadnej časti vo forme terás, na najvyššie položenej severnej časti vo forme homoľovitého návršia. Práve to bolo pravdepodobne v stredoveku využívané ako hrádok, o ktorom sa zmieňuje na základe nálezov vo svojej správe K. Pieta.
1890 – Miestny roľník z Martinčeka vyoral v hone Hlinisko v blízkosti chotára obce Lisková jeden úplne zachovaný bronzový meč a zlomok ďalšieho. M. Kubínyi prostredníctvom svojho príbuzného nálezy zachránil a následne publikoval (Kubinyi 1890, 357, 358).
1904–1906 – Zbery J. Volka-Starohorského na archeologických lokalitách Smrečany, Lisková, Martinček, Liptovský Ján, Podtureň. Pod názvom „Úlomky pravekých dôb, ľudské kosti a pálená hlina“ autor vyhotovil panel s fragmentmi črepov, mazanice, travertínu a ľudskej (?) kosti pre prezentačné účely, ktorý sa v súčasnosti nachádza v depozitári Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. (Furman 2016, 364)
1939 – V archíve LM v Ružomberku v rámci korešpondencie za rok 1939 sa nachádza list zo dňa 13. apríla adresovaný Okresnému úradu v Ružomberku, v ktorom múzeum upozorňuje na objavenú podzemnú dieru na vrchu Mních pri Ružomberku. Na základe nájdených predmetov, kostí a pod., múzeum usudzuje, že sa tam nachádza sídlisko z obdobia 9.–10. stor. V liste sa ďalej píše „poneváč tam nepovolané ruky počínajú kopať z obcí Lisková a Martinček, preto úctive žiadame o zakázanie vykopáviek v týchto obciach neznalými ľuďmi, poneváč Liptovské múzeum chce odborne toto sídlisko prezkúmať“. V dokumentácii AÚ SAV Nitra je v tejto súvislosti doložená správa J. Bártu, opisujúca výpoveď E. Cambera z Liskovej, ktorý vypovedal dňa 28. augusta 1970, že v roku 1939 spolu s M. Gulejom a N. Pieckom v polohe Na Rovienci, v juhozápadnej vrcholovej časti Piesočnej, ktorá tvorí najvýchodnejší výbežok Mnícha, objavili kríkmi zarastený jaskynný otvor, o ktorom podľa prievanu usúdili, že súvisí s vrchnými priestormi Liskovskej jaskyne. Pri rozširovaní vchodu sa vraj prepadli do väčšieho priestoru, kde na šikmom dne našli tri ľudské kostry, ohnisko a úlomky nádob. Jedna lebka mala vraj deformované čelo, iná bola „uderená a zrastená“. Okrem toho sa tu našli aj zuby vraj dnes nežijúceho bylinožravca, z ktorých časť sa potom neskoršie dostala do SNM v Martine, a druhá časť, najmä lebky, do LM v Ružomberku. J. Bárta túto jaskyňu pomenoval Kostrová (Bárta 1972a).
1951 – V lete V. Uhlár našiel pred Liskovskou jaskyňou v k. ú. obce Lisková veľké črepy s vlnovkami rozličného typu. V sonde, ktorú vykopal v blízkosti jaskyne do hĺbky 110 cm sa rysovali ohniská a okolo nich črepy z rozbitých nádob. Podľa vyjadrenia A. Točíka ide o púchovský materiál. J. Eisner zaradil materiál do 3.–5. stor., teda k severokarpatskej sk. (Uhlár 1952c).
1955 – T. Mišata, žiak V. Uhlára, objavil hradisko Konislav v Liskovej (pozri lokalitu 40), na ktorom sa našli halštatské črepy. V tom istom roku objavil V. Uhlár hradisko Stráňa v Ludrovej (pozri lokalitu 42), vedľa známeho hrádku Pancová (pozri lokalitu 41), z ktorého získal taktiež halštatské črepy (Uhlár 1961, pozn. 22, 174).
1968 – 9. a 10. augusta vykonal J. Bárta služobnú cestu do Liskovej, kde spolu so študentom Z. Hochmutom realizoval obhliadku travertínov v Ružomberku-Bielom Potoku a následne jaskyne v Liskovej na Mníchu. Na J svahu V časti vrchu Mních nazývanom Lípa nad kaplnkou v borovicovom lese sa nachádza jaskyňa s rozvetvením do dvoch nízkych chodieb. Pri zbežnom prieskume objavili stopy po amatérskych výkopoch. V jaskyni našli črepy púchovskej k. a fragment kremencového okruhliaka. Táto jaskyňa, J. Bártom nazvaná ako Jaskyňa na Mníchu je vyššie položená ako Liskovská jaskyňa a preto by podľa neho mohla byť geneticky staršia (Bárta 1968b). Následne v roku 1970, v dňoch 14. až 28. augusta zrealizoval J. Bárta v tejto jaskyni archeologický výskum. Podarilo sa mu doložiť štyri fázy osídlenia – najmladšie bolo osídlenie novoveké, pod ním sa nachádzali stopy zo stredoveku. Pod touto vrstvou sa doložili bohatšie pamiatky z d. rímskej, ktorú reprezentovali črepy púchovskej k. a zvieracie kosti. Pod nižšou sterilnou vrstvou naznačujúcou väčší časový odstup sa nachádzala štvrtá, najstaršia vrstva s uhlíkmi, viacerými riečnymi okruhliakmi a keramikou datovanou do lužickej k. staršej d. železnej (Bárta 1972b).
1979 – 7. augusta K. Pieta uskutočnil prieskum a sondážny výskum západného vrcholu Predného Choča na rozhraní k. ú. obcí Likavka, Lisková a Martinček. Materiál získaný z výskumu tvorili zväčša uhlíky, malé žulové kamene, pieskovcové platne z ohnísk, ojedinele zrnká hrachu a drobné zlomky omletej a netypickej keramiky (Pieta 1979b).
1993 – V nálezoch mincí z korunového obdobia pri hesle Lisková-Turík sa uvádza, že okolo 15. mája sa vo výkope pred obecným úradom našiel poklad asi 150 kusov mincí v nádobe, z ktorých sa dochovalo 7 kusov. Tie sa nachádzajú v LM v Ružomberku. Išlo o mince Františka Jozefa I. (1830–1916) – štyri zlatky z rokov 1878–1888, dve päťkoruny z rokov 1848 až 1909, a jedna koruna z roku 1895 (Kolníková/Hunka 1994, 235).
1993 –Členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti, pod vedením Š. Gajdoša, našli v Liskovskej jaskyni v tzv. Jánošíkovej sieni kovovú plastiku. Nachádzala sa na povrchu sedimentov medzi napadanými balvanmi. Ide o primitívne sformovanú medenú sošku (pravdepodobne vola) s veľkými oblúkovitými, do vnútra zahnutými rohmi. Vyklenuté brucho má v strede otvor pre nit, čo naznačuje, že ide o súčasť dvojzáprahu (Bárta 1995, 26).
2014 – 24. novembra počas archeologického výskumu na trase diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, ktorý realizovala spoločnosť AA TERRA ANTIQUA, s. r. o. pod vedením J. Haruštiaka a J. Vereščákovej, bol v k. ú. obce Ivachnová objavený poklad štyroch bronzových špirálovitých ozdobných kruhov. V blízkosti nálezu sa nachádzali tri lužické mohyly, viaceré objekty a kultúrne vrstvy z rôznych období praveku. Rozsiahle osídlenie z d. železnej bolo objavené tou istou spoločnosťou v rámci rovnakej stavby na prístupovej komunikácii k diaľnici v k. ú. obce Lisková. K najzaujímavejším nálezom nepochybne patrí dochovaná časť roštovej keramickej pece púchovskej k. Ide doteraz iba o druhý nález tohto typu pece na Liptove. (Furman 2016, 358)