| 10. – 13. stor. | Pri Ludrovej sa archeologickým prieskumom našla keramika pochádzajúca z tohto obdobia (Uličný 2014, s. 145) |
| tretia tretina 13. stor. | Pri Ludrovej v poli Kúty stojí kostol Všetkých svätých, ktorého najstaršie gotické architektonické časti poukazujú na výstavbu kostola v tejto dobe (Uličný 2014, s. 145) |
| 11. stor. | Treba pripustiť, že gotický kostol bol vystavaný na mieste staršieho kostola možno z tohto obdobia, v 13. stor. už nestavali spoločné kostoly mimo sídlisk pre okolité dediny, ale iba kostoly v starších dedinách, prípadne kostoly vo vznikajúcich zemianskych osadách (Uličný 2014, s. 145) |
| 1308 | Župan Donč daroval šľachticovi Rudolfovi majetok, čo neskôr potvrdil aj kráľ Karol I. (Uličný 2014, s. 145) |
| 1329 | Rudolf si na onom majetku vybudoval kúriu (Uličný 2014, s. 145) |
| koniec 16. stor. | V zemianskej časti Ludrovej stáli asi štyri kúrie; západná časť patrila Ružomberku, resp. hradnému panstvu Likava, východná časť Ludrovej patrila zemanom (Uličný 2014, s. 146) |
| zač. 18. stor. | V Ludrovej poddanských obyvateľov, domácností a domov výrazne pribúdalo (Uličný 2014, s. 146) |
| 18. stor. a pol. 19. stor. | V časti Zemianska Ludrová bývali najmä zemianske rodiny rodov Tolt, Matiašovský v piatich kúriách, pričom Toltovcov bolo okolo roku 1821 až 13 rodín (Uličný 2014, s. 146) |
| 1828 | V Ludrovej jestvovali dve ludrovské sídliská, v ktorých bolo 135 obývaných domov, v ktorých žilo 932 dospelých obyvateľov, 929 rímskokatolíkov, dvaja evanjelici a jeden žid (Uličný 2014, s. 146-147) |
| prvá pol. 19. stor. | Ludrová bola veľkou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 147) |