| 1233 | Prvá zemianska osada vyčlenená z kráľovského majetku Reucha (Revúca) |
| 1288 | Na území dnešného Ružomberku sa uvádza tiež osada Gočal a zem, resp. sídlisko Bočkových synov v susedstve Revúcej |
| 13./14.stor. | Ranogotický kostol sv. Ladislava |
| od zač.14.stor. | Sa pri Revúcej začali usádzať aj nemeckí hostia zo Spiša, Banskej Štiavnice, Krupiny a Partizánskej Ľupče |
| 1318 | Novým osadníkom udelil zvolenský župan Donč (Dvonč) mestské výsady |
| 1318 | Prvá písomná zmienka o Ružomberku keď ostrihomský arcibiskup Tomáš potvrdil, že zvolenský župan Donč udelil hosťom v RK mestské výsady podľa Partizánskej Ľupče |
| 1329 | Nastaršia priama správa o Bielom Potoku – v listine kráľa Karola I (Uličný 2014, 37) |
| 1340 | Biely Potok bol natrvalo pričlenený k majetkom mesta Ružomberok (Uličný 2014, 37) |
| 1340 | Definitívne bolo územie starej osady včlenené do ružomberského chotára po výmene za Vyšný Kubín |
| 1340 | Rozšírenie mestských práv. Uhorský kráľ Karol Róbert znovu potvrdil rozsah chotára na miestach južne od Váhu |
| 1390 | Kráľ Žigmund zveril mesto do právomoci liptovských županov a tak sa RK na dlhé stáročia dostal do závislosti od likavského hradného panstva |
| 1399 | Kráľ Žigmund na návšteve RK oslobodil tunajších kupcov od platenia mýta v celom Uhorsku. Potvrdil právo trhov /štvrtok/, udelil jarmočné právo |
| počas 14.stor. | Vznikali ďalšie dediny – Biely Potok, Černová, v 15.stor. Vlkolínec a Čutkov |
| 1405 | Kráľ Žigmund udelil právo meča |
| 1433 | Mesto vyrabované a podpálené husitmi keď tiahli zo Spiša |
| 1434 | Na jeseň – mesto znova vyrabované a podpálené husitmi pri ústupe z Liptova |
| 1475 | Prvý krát sa spomína obec Hrboltová. Názov je odvodený od zakladateľa, ružomberského mešťana Herbolta |
| 15.stor. | Mýtna stanica pri údolí Váhu |
| 1531 | Zápisy v mestských knihách sa viedli zväčša po slovensky (predtým len nemecky) |
| pol.16.stor. | Založená ružomberská pošta |
| 16.stor. | Mladšia mýtna stanica pri ceste vedúcej južným smerom údolím riečky Revúca. Tadiaľto prevážali aj rudu (najmä olovo a striebro) medzi banskými mestami a Poľskom |
| 1560 | Vznikla šľachtická škola, kt. účinkovala do roku 1607 |
| 1560 | Kráľ Ferdinand I. udelil mestu RK nové práva nad “ulicami” Černová, Vlkolínec, Biely Potok a Ludrová |
| od r. 1598 | V gotickej pevnosti sv. Žofie sa konala slobodná voľba richtára |
| 1585 | Prestavba a nová výstavba kostola od základov – stavebník Štefan Ilešházi s manželkou Katarínou Pálfiovou |
| 1639 | Ilešháziovci sa zaslúžili o výstavbu novej kamennej školy a stala sa súčasťou evanjelického cirkevného centra |
| 1682 | Cech čižmárov |
| 1690 | Cech kováčov a zámočníkov |
| 1703 | Mikuláš Bercséni dal kopať šiance v polohe Šiance (Kurti 1933, roč. II, č. 4, s. 121 |
| od r.1709 | Hrad Likava je v ruinách. po bojoch medzi Rákocim a cisárskymi vojskami vedenými generálom Heisterom |
| 1721 | Sa spomína papiernický mlyn poháňaný vodou Teplého potoka v blízkosti hámrov na lokalite “lúka nad papierňou” |
| 1727 | Cech debnárov |
| 1730-1735 | Postavený kláštorný areál piaristov na RK námestí |
| 1749 | Mlyn nanovo vybudoval Tomáš Ruber a od r.1751 patril mestu RK, ktoré ho dávalo do prenájmu. Vyrábal sa tu papier na písanie, balenie a lepenka |
| 1766 | RK mal 1147 obyvateľov podľa prvého známeho sčítania obyvateľstva. “Ulice” mali ďalších 871 obyvateľov |
| 1770 | V Bielom Potoku žilo 63 domácností (Uličný 2014, 38) |
| 1784 | Veľký požiar – zhorelo 68 domov |
| 1797 | Ľahlo popolom takmer celé mesto (270 domov, mestský dom, fara, kostol, mestský majer, škola, nemocnica, kaštieľ, mlyn, píla, soľný sklad, mosty, aj časť mestského archívu) |
| 1828 | V Bielom Potoku žilo v 98 obývaných domoch 658 dospelých – z toho 650 katolíkov a 8 evanjelikov (Uličný 2014, 38) |
| 1871 | Sa nesmeli stavať domy z dreva a ani bez stavebného povolenia |
| koncom 19.stor. | Cca 8000 obyvateľov vrátane “ulíc” čím sa RK stalnajväčším slovenským mestom a tiež centrom slovenského národného hnutia |