1233 Prvá zemianska osada vyčlenená z kráľovského majetku Reucha (Revúca)
1288 Na území dnešného Ružomberku sa uvádza tiež osada Gočal a zem, resp. sídlisko Bočkových synov v susedstve Revúcej
13./14.stor. Ranogotický kostol sv. Ladislava
od zač.14.stor. Sa pri Revúcej začali usádzať aj nemeckí hostia zo Spiša, Banskej Štiavnice, Krupiny a Partizánskej Ľupče
1318 Novým osadníkom udelil zvolenský župan Donč (Dvonč) mestské výsady
1318 Prvá písomná zmienka o Ružomberku keď ostrihomský arcibiskup Tomáš potvrdil, že zvolenský župan Donč udelil hosťom v RK mestské výsady podľa Partizánskej Ľupče
1329 Nastaršia priama správa o Bielom Potoku – v listine kráľa Karola I (Uličný 2014, 37)
1340 Biely Potok bol natrvalo pričlenený k majetkom mesta Ružomberok (Uličný 2014, 37)
1340 Definitívne bolo územie starej osady včlenené do ružomberského chotára po výmene za Vyšný Kubín
1340 Rozšírenie mestských práv. Uhorský kráľ Karol Róbert znovu potvrdil rozsah chotára na miestach južne od Váhu
1390 Kráľ Žigmund zveril mesto do právomoci liptovských županov a tak sa RK na dlhé stáročia dostal do závislosti od likavského hradného panstva
1399 Kráľ Žigmund na návšteve RK oslobodil tunajších kupcov od platenia mýta v celom Uhorsku. Potvrdil právo trhov /štvrtok/, udelil jarmočné právo
počas 14.stor. Vznikali ďalšie dediny – Biely Potok, Černová, v 15.stor. Vlkolínec a Čutkov
1405 Kráľ Žigmund udelil právo meča
1433 Mesto vyrabované a podpálené husitmi keď tiahli zo Spiša
1434 Na jeseň – mesto znova vyrabované a podpálené husitmi pri ústupe z Liptova
1475 Prvý krát sa spomína obec Hrboltová. Názov je odvodený od zakladateľa, ružomberského mešťana Herbolta
15.stor. Mýtna stanica pri údolí Váhu
1531 Zápisy v mestských knihách sa viedli zväčša po slovensky (predtým len nemecky)
pol.16.stor. Založená ružomberská pošta
16.stor. Mladšia mýtna stanica pri ceste vedúcej južným smerom údolím riečky Revúca. Tadiaľto prevážali aj rudu (najmä olovo a striebro) medzi banskými mestami a Poľskom
1560 Vznikla šľachtická škola, kt. účinkovala do roku 1607
1560 Kráľ Ferdinand I. udelil mestu RK nové práva nad „ulicami“ Černová, Vlkolínec, Biely Potok a Ludrová
od r. 1598 V gotickej pevnosti sv. Žofie sa konala slobodná voľba richtára
1585 Prestavba a nová výstavba kostola od základov – stavebník Štefan Ilešházi s manželkou Katarínou Pálfiovou
1639 Ilešháziovci sa zaslúžili o výstavbu novej kamennej školy a stala sa súčasťou evanjelického cirkevného centra
1682 Cech čižmárov
1690 Cech kováčov a zámočníkov
1703 Mikuláš Bercséni dal kopať šiance v polohe Šiance (Kurti 1933, roč. II, č. 4, s. 121
od r.1709 Hrad Likava je v ruinách. po bojoch medzi Rákocim a cisárskymi vojskami vedenými generálom Heisterom
1721 Sa spomína papiernický mlyn poháňaný vodou Teplého potoka v blízkosti hámrov na lokalite „lúka nad papierňou“
1727 Cech debnárov
1730-1735 Postavený kláštorný areál piaristov na RK námestí
1749 Mlyn nanovo vybudoval Tomáš Ruber a od r.1751 patril mestu RK, ktoré ho dávalo do prenájmu. Vyrábal sa tu papier na písanie, balenie a lepenka
1766 RK mal 1147 obyvateľov podľa prvého známeho sčítania obyvateľstva. „Ulice“ mali ďalších 871 obyvateľov
1770 V Bielom Potoku žilo 63 domácností (Uličný 2014, 38)
1784 Veľký požiar – zhorelo 68 domov
1797 Ľahlo popolom takmer celé mesto (270 domov, mestský dom, fara, kostol, mestský majer, škola, nemocnica, kaštieľ, mlyn, píla, soľný sklad, mosty, aj časť mestského archívu)
1828 V Bielom Potoku žilo v 98 obývaných domoch 658 dospelých – z toho 650 katolíkov a 8 evanjelikov (Uličný 2014, 38)
1871 Sa nesmeli stavať domy z dreva a ani bez stavebného povolenia
koncom 19.stor. Cca 8000 obyvateľov vrátane „ulíc“ čím sa RK stalnajväčším slovenským mestom a tiež centrom slovenského národného hnutia