Od roku 2018 prebieha speleologický výskum v osamotenej skale, na ktorej stojí gotický hrad v Liptovskom Hrádku.
Práce realizujú členovia viacerých skupín Slovenskej speleologickej spoločnosti v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pod odborným dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Jaskyňa s pôvodnou dĺžkou 37 metrov dosahuje po výkopových prácach takmer 100 metrov a predpokladáme, že v dolomitickom masíve je viac ako 100 metrov podzemných priestorov.
Kultúrne vrstvy s obsahom archeologických nálezov sa v podobe závalov vyskytli doteraz na dvoch miestach v jaskyni. Prvý sa nachádzal na južnej strane brala a po jeho vykopaní sa tu objavil ďalší vchod do jaskyne. Na druhý narazili jaskyniari, keď pokračovali v čistení jaskynnej chodby ďalej severozápadným smerom, kde asi po 10 metroch od nového vchodu narazili na ďalší zával.
Súbežne so speleologickým výskumom prebieha aj spracovávanie archeologického materiálu. Ukazuje sa, že najpočetnejšie zastúpenie majú zvieracie kosti, keramika a uhlíky. Sporadicky sa vyskytujú zlomky skla a drobné kovové predmety, ktoré sú však vzhľadom na dlhodobý pobyt vo vlhkom prostredí značne skorodované. Najstarším a zatiaľ ojedinelým nálezom je rímska medená minca z 1. polovice 4. storočia. Zaujímavá je aj kostená hracia kocka a rybie šupiny, ktoré sa podarilo nájsť pomocou sita a preplavovania vykopanej zeminy.
Zdá sa, že prirodzené pukliny vo vápencovom brale, na ktorom stojí gotický hrad využívali jeho dávni obyvatelia ako priestory, kam sypali odpad z hradnej kuchyne. Nálezy možno zatiaľ datovať len rámcovo do obdobia od 14. do 18. storočia.
autori textu Z. Šimková, P. Holúbek
autori fotiek: P. Holúbek, V. Skuta, Z. Šimková, M. Furman, D. Jančovič
Pridaj komentár