| koniec 13. až začiatok 14. stor. | Vznikla z iniciatívy kráľa na jeho majetku (Kráľova) a vybudovali ju šoltýs a prisťahovaní usadlíci využívajúci práva poddaných podľa zákupného roľníckeho práva (Lehota) (Uličný 2014, s. 84) |
| 1361 | Ľudovít I. daroval túto osadu Egidovi synovi Mikuláša za jeho zásluhy na kráľovských polovačkách, nie je však uvedená menovite, ale len všeobecne ako územný celok (Uličný 2014, s. 84) |
| 15. – 19. stor. | Majiteľmi boli zemania Lehotskovci (Uličný 2014, s. 84) |
| 16. stor. | V Kráľovej Lehote bývali iba tamojší zemania (Uličný 2014, s. 84) |
| 1584 | Stálo tu 12 kúrií (Uličný 2014, s. 84) |
| 1702 | Dedina mala do 290 obyvateľov, takmer všetci boli evanjelického náboženstva, patrili do hybskej farnosti (Uličný 2014, s. 85) |
| pol. 18. stor. | V Kráľovej Lehote žilo okolo 40 rodín zemanov rodu Lehotský vo vyše 30 domoch, pričom neskôr rodín aj domov pribúdalo |
| 1784 | Z iniciatívy evanjelických zemanov postavili v dedine evanjelický kostol (Uličný 2014, s. 85) |
| prvá pol. 19. stor. | Žilo tu vyše 120 rodín miestnych zemanov, doteraz tam jestvuje niekoľko kúrií z tohto obdobia (Uličný 2014, s. 85) |
| prvá pol. 19. stor. | Kráľova Lehota bola veľkou dedinou so zemianskym, poddanským aj farským obyvateľstvom, dedinou s najväčším počtom zemanov a spolu s Važcom s najväčším počtom židov v dedinskom prostredí v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 85) |
| 1828 | Dedina mala 101 obývaných domov, v ktorých žilo 900 dospelých obyvateľov, z nich 641 evanjelikov, 231 rímskokatolíkov a 28 židov (Uličný 2014, s. 85) |