Liptovský Ján – poloha Hrádok
Hrádok sa nachádza juhozápadne od obce, na oválnom temene so stredovým hrebeňom s rozmermi cca 52 x 76 m. Na juhu i severe temeno chránia skalné bralá, na ostatných stranách val. Tento val je do červena prepálený a jeho jadro je tvorené z nasucho kladeného múru. Na západnej a juhozápadnej strane sú v ňom 2 prechody. Na vonkajšej strane val splýva so strmým svahom. Archeologický prieskum a sondážny výskum preukázal v severnej časti hradiska kumuláciu plochých kmeňov pripomínajúcich dlažbu. Pozdĺž celého južného úseku valu pravdepodobne stáli vyhne, ako tomu naznačujú stopy metalurgickej činnosti v tomto priestore.
Zaujímavý príbeh nezvyčajného bronzového meča z Liptovského Jána:
V roku 1862 bol údajne v Liptovskom Jáne pri kopaní sýpky nájdený bronzový meč, ako sa uvádza v príspevku o nových nálezoch z Uhorska v maďarskom časopise „Archaeologiai Értesítö“ (Hampel 1869, 148). Ako ďalej v príspevku uvádza, ide o zvláštny typ meča – jeho rukoväť sa výrazne líši od mečov liptovského typu, s ktorým ho auto r porovnáva.
Liptovský Ján – poloha Kameničná
Podľa V. Uhlára ide o hradisko s rozlohou 75 x 40 m. Väčšina plochy je obohnaná valom. Z lokality nemáme datovací archeologický materiál. M. Janoška našiel na severnom výbežku Kameničnej kusy mazanice a hrubý črep, v súčasnosti miesto uloženia nálezov nepoznáme. Viditeľné, umelo vytvorené valy a priekopa v tvare pravidelného obdĺžnika jednoznačne poukazujú na antropogénny zásah. Nálezy však z lokality chýbajú. Nie je vylúčené, že táto poloha z neznámych dôvodov nebola nikdy využívaná ani osídlená.
1904–1906 – Zbery J. Volka-Starohorského na archeologických lokalitách Smrečany, Lisková, Martinček, Liptovský Ján, Podtureň. Pod názvom „Úlomky pravekých dôb, ľudské kosti a pálená hlina“ autor vyhotovil panel s fragmentmi črepov, mazanice, travertínu a ľudskej kosti pre prezentačné účely, ktorý sa v súčasnosti nachádza v depozitári Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši (Furman 2016, 364).
2003 – 26. júla K. Pieta uskutočnil obhliadku hradiska Vislavce na rozhraní katastrov Liptovský Hrádok a Liptovský Ján na základe správ o nálezoch vo vývratoch polomu, kde sa nachádzalo údajne veľa keramiky a kamenné žarnovy. Obhliadkou sa získal nepočetný súbor nevýraznej keramiky, niekoľko drobných železných a bronzových predmetov a súbor charakteristických okruhliakov, ktoré sa požívali ako projektily na obranu pred nepriateľom (Pieta 2008c).
2015 – 7. júla M. Furman z KPÚ Žilina počas výkonu štátnej správy pri náhodnej obhliadke háld zeminy v intraviláne obce k. ú. Liptovský Ján zistil početný stredoveký materiál. Po následnom kontaktovaní vlastníka sa zistilo, že ide o transfer zeminy, pôvodne z Liptovského Trnovca. Následná obhliadka pôvodného miesta zeminy, potvrdila narušenie kultúrnej vrstvy vyvolané výstavbou rodinného domu. Vo vrstve sa hojne vyskytovala keramika rámcovo datovaná do obdobia 14.–16. stor. Zistené boli taktiež kamenné základy nateraz neznámej stavby, ktorej pôvod môže súvisieť s doloženým stredovekým osídlením (Furman 2015b).
2016 – 16. marca KPÚ Žilina počas obhliadky stavby penziónu v pamiatkovej zóne obce Liptovský Ján objavil v ryhe pre inžinierske siete narušenú, výrazne prepálenú archeologickú vrstvu s prevažne novovekým materiálom z obdobia 17.–18. stor., pričom z porušenej vrstvy pre základy stavby pochádza aj materiál, rámcovo datovaný do 14.–16. stor. (Furman 2016, 369).