| 12. – 13. stor. | Archeologickým prieskumom blízko Prosieka sa na dvoch lokalitách našli črepy keramiky pochádzajúcej z tohto obdobia, je možné, že sú pozostatkom po vtedajších prosieckych obyvateľoch, prípadne po obyvateľoch Sielnice (Uličný 2014, s. 180) |
| 1287 | Najstaršia správa o prosieckom majetku, kedy kráľ Ladislav IV. dal tamojší majetok, pole aj les ležiaci medzi Prosieckym a Sielnickým potokom zemanom (Uličný 2014, s. 180) |
| posledná štvrtina 13. stor. | Prosiecky majetok získali predkovia uvedených zemanov a z ich iniciatívy mohla vzniknúť osada Prosiek (Uličný 2014, s. 180) |
| pol. 14. stor. | Z iniciatívy zemanov postavili v Prosieku kostol, v roku 1397 už dokázateľne jestvoval a zasvätený bol sv. Margite, po stavebných úpravách jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 180-181) |
| 1584 | Okolo tohto roku a neskôr bývala v jednej kúrii zemianska rodina Jóbovcov-Fančalovcov, druhá polovica dediny patrila Kubínskovcom (Uličný 2014, s. 181) |
| koniec 16. stor. | Zemepáni si tu postavili renesančný kaštieľ, ktorý po neskorších stavebných úpravách jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 181) |
| 1600 | Stálo tu 22 poddanských, zväčša želiarskych domov a dva boli opustené, v sídlisku bol aj kaštieľ, fara a škola (Uličný 2014, s. 181) |
| 1771 | Bývalo tu a hospodárilo 18 sedliackych domácností, k dedine patril aj mlyn (Uličný 2014, s. 181) |
| 18. stor. | Časť dediny patrila zemanom Kubínskovcom, trvalými zemepánmi boli v 18. stor. a pol. 19. stor. rodiny zemianskeho rodu Jób, ktorých bolo postupne 8 a bývali vo vlastných kúriách (Uličný 2014, s. 181) |
| 1828 | V Prosieku stálo 58 obývaných domov, v ktorých žilo 536 dospelých obyvateľov, 427 evanjelikov, 104 rímskokatolíkov a 5 židov (Uličný 2014, s. 181) |
| prvá pol. 19. stor. | Prosiek bol stredne veľkou dedinou s poddanským aj zemianskym obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 181) |