Hrádok – Smrečany
Lokalita predstavuje ostrožnú terasu nachádzajúcu sa severne od gotického kostola. V pôdoryse má nepravidelný, elipsovitý tvar s hlavnou osou orientovanou v smere SZ–JV. Areál hrádku má rozmery cca 50 x 150 m so zachovaným valovým násypom na západnej strane. Z lokality pochádza črepový materiál datovaný do obdobia púchovskej k. (Furman, 2016).
- Janoška túto lokalitu opisuje takto:
„… na SZ konci obce Smrečian je asi 20 m vysoký, 220 000 m3 obsahujúci z okrúhlic umele naznášaný vŕšok. Povrch je polmetrovou vrstvou zeme vyrovnaný, ktorej značnú časť tvorí hlina dočervena vypálená a v ktorej sa nachodia čriepky nádob. Mihalik hovorí vo svojom opise, že to miesto teraz Turnicou volajú, ja počul som ho menovať Hrádkom. Odtiaľ je dosť dobrý výhľad. Z V strany pod vŕškom tečie rujný potok Smrečianka a na jeho Z svahu je neveľký prameň. Na Z okraji tejto prvotriednej pevnosti je i teraz dobre znateľná kamenná ohrada. Na J a V nepoznať už nijakých valov alebo iných opevnení. Od J a V hore strmým svahom do opevnenia vedie cesta, ktorú i teraz dobre poznať. Toto opevnenie zaujíma plochu 7200 m2. Asi na 40 m od tohoto vŕšku v oráčinách stojí asi 10 m vysoký, mravenisku podobný kopec, ktorý zdá sa byť mohylou nejakého hrdinu, alebo zbytkom veže, ktorá tvorila ochrannú súčiastku pevnosti. Pod vŕškom, v ktoromsi dvore dávnejšie vykopali vraj niekoľko urien so zlomkami bronzových predmetov. Pisateľ tohto našiel na S svahu veľký kus roztopenej rúdy, zdá sa že bronzovej trosky.“ (Janoška 1923, 10)
Povrchovým prieskumom v roku 2015 bol získaný početný nálezový materiál v podobe keramiky, ktorú možno priradiť do d. halštatskej a stredoveku. Medzi črepmi sa vyskytujú fragmenty s dvojitým výpalom, najprv redukčným a následným oxidačným.
1873 – 19. augusta V. Majláth objavil nad obcou Smrečany „barbarské opevnenie“, z ktorého črepy a bronzové predmety boli prezentované v Ondrášovskom múzeu (Majláth 1876).
1904–1906 – Zbery J. Volka-Starohorského na archeologických lokalitách Smrečany, Lisková, Martinček, Liptovský Ján, Podtureň. Pod názvom „Úlomky pravekých dôb, ľudské kosti a pálená hlina“ autor vyhotovil panel s fragmentmi črepov, mazanice, travertínu a ľudskej (?) kosti pre prezentačné účely, ktorý sa v súčasnosti nachádza v depozitári Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
1931 – Liptovské múzeum pre archeologickú zbierku dalo z článku J. Neudecka z roku 1880 odkresliť prehistorické opevnenia: Smrečany, Iľanovo, Svätý Ján, Mních, Porúbka, Liptovský Hrádok, Lúčky, Vlašky, Konská, Gombáš, Nemecká Ľupča, Podtureň. Celý článok zároveň „odpísali z pôvodiny“ pre knižnicu (Kürti 1932a, 4). V súčasnosti sú tieto materiály bohužiaľ stratené.