Header 1
Podporujeme kultúrne povedomie
a bohatstvo severného Slovenska
Image is not available
Podporujeme kultúrne povedomie a bohatstvo severného Slovenska
Header 1
Header 2
Propagujeme archeologické náleziská
severného Slovenska
Image is not available
Propagujeme archeologické náleziská severného Slovenska
Header 2
Header 3
Povzbudzujeme k spolupráci pri ochrane
nášho kultúrneho dedičstva
Image is not available
Podporujeme kultúrne povedomie a bohatstvo severného Slovenska
Header 3
Header 4
Nové nálezy nás vedia
veľmi potešiť a povzbudiť
Image is not available

Nové nálezy nás vedia veľmi potešiť a povzbudiť

Header 4
Header 5
Nové nálezy nás vedia
veľmi potešiť a povzbudiť
Image is not available

Nové nálezy nás vedia veľmi potešiť a povzbudiť

Header 5
Header 6
"Zachraňujeme naše archeologické dedičstvo"
to sú naše nové nálezy!
Image is not available

"Zachraňujeme naše archeologické dedičstvo"
to sú naše nové nálezy!

Header 6
previous arrow
next arrow
APLIKÁCIA SEPTENPEDIA
OLOVENÉ PLOMBY

osobnosti

Michal Slivka – Bibliografia

11. januára 2023 / / Komentáre vypnuté na Michal Slivka – Bibliografia

Bibliografia spracovaná podľa zborníka “Pod stromom života. Zborník k 70. narodeninám Michala Slivku” Editor: Martin Bača. Bratislava 2022.

1969

  1. Kláštorisko (Skala útočišía – Lapis refugii). Vlastivednýčasopis, roč. 18,č. 1, 1969, 39-41.
  2. Štefan Mišík (1844 – 1919). Vlastivednýčasopis, roč. 18,č. 4, 1969,

1970

  1. Kláštorisko v Slovenskom raji alebo Skala útočišía (Lapis refugii). Nové obzory 12, 1970, 261–280.

1971

  1. Hrabušická časť Slovenského raja v dávnej Spravodaj Slovenský raj, roč. 3,č. 1, 1971, 17-19.
  2. K storočnici „otca“ Slovenského Spravodaj Slovenský raj, roč. 3,č. 4, 1971, 51-53.

1976

  1. Druhé predveľkomoravské birituálne pohrebisko v Bratislave – Arch. rozhledy 28, 1976, 426–429.
  2. Rímske mince z okolia Trebišova. Krásy Slovenska, roč. 53,č. 9, 1976,
  3. Výsledky archeologického výskumu na Kláštorisku v Nové obzory 18, 1976, 199-216.
  4. Vzácne pamiatky Slanských Krásy Slovenska, roč. 53,č. 12, 1976, 544-545.

1977

  1. Ďalšia etapa výskumu Šarišského AVANS 1976, 1977, 258-259.
  2. Objav zaniknutej románskej kúrie vo AVANS 1976, 1977, 255-256.
  3. Počiatky osídlenia Trebišova a jeho Nové obzory 19, 1977, 197-232.
  4. Zisťovací výskum pri kostole Egida v Poprade. AVANS 1976, 1977, 256-258.

1978

  1. Archeologický výskum zaniknutej šľachtickej kúrie vo Vajkovciach, okres Košice – Archaeologia histo- rica 3, 1978, 303-323.
  2. Nález stredovekej hrnčiarskej pece v Nové obzory 20, 1978, 175–183.
  3. Stredoveké hutníctvo a kováčstvo na východnom Slovensku Historica Carpatica 9, 1978, 217–263.

1979

  1. Opevnené sídla drobnej stredovekej šľachty v oblasti stredného Šariša. Nové obzory 21, 1979, 113-143.
  2. Renesančné kachliarstvo na východnom Výtvarný život 24,č. 6, 1979, 14–16.
  3. Výsledky prvej etapy výskumu Paričovho hradu v Trebišove. Archaeologia historica 4, 1979, 149–171.

1980

  1. celoštátna konferencia stredovekej archeológie. Pamiatky príroda 1, 1980, n.
  2. Pokračovanie výskumu na hrade Šariš. AVANS 1979, 1980, 193-194.
  3. Stredoveká hrnčiarska pec z Nové obzory 22, 1980, 83-104.
  4. Tehla ako stavebný materiál (príspevok k dejinám tehliarstva). Pamiatky príroda 5, 1980, 26-28.

1981

  1. K problematike výskumu hradov a hrádkov na Archaeologia historica 6, 1981, 361–402.
  2. Príspevok k dejinám a výstavbe hradu Nové obzory 23, 1981, 119-129.
  3. Stredoveké hutníctvo a kováčstvo na východnom Slovensku Historica Carpatica 11/1980, 1981, 218–288.
  4. Stredoveké pamiatky v Šiveticiach a okolí. Vlastivednýčasopis 30, 1981, 186-187.
  5. Výskum bardejovskej AVANS 1980, 1981, 263.
  6. Výskum kostola Trojice v Chrasti nad Hornádom. AVANS 1980, 1981, 264-266.
  7. Výsledky archeologického výskumu a prieskumu v Mestskej pamiatkovej rezervácii v Pamiatky prí- roda 3, 1981, 36-39.

1982

  1. Hrad Trebišov vo svetle archeológie. In: Tajták (zost.): Dejiny Trebišova. Košice 1982, 45–63.
  2. Nález sekeromlatu v Bratislave – AVANS 1981, 1982, 261.
  3. Praveké a ranostredoveké osídlenie Šarišského hradného Nové obzory 24, 1982, 141–159.
  4. Predbežné ukončenie systematického výskumu na hrade Šariš. AVANS 1981, 1982, 262-263.
  5. Stredoveké hutníctvo a kováčstvo na východnom Slovensku Remeselnícke nástroje. Historica Carpatica 12/1981, 1982, 211–276.
  6. Výsledky výskumu kostola v Chrasti nad Hornádom, Spiš. Nová Ves. Archaeologia Historica 7, 1982, 385–413.
  7. Výtvarný prejav stredovekej Výtvarný život, roč. 34,č. 5, 1989, 32-35.

1983

  1. Importy loštickej keramiky na východné Vlastivědný sborník Severní Morava 46, Šumperk 1983, 65-66.
  2. Nálezy kachlíc z Prešova. AVANS 1982, 1983, 226-227.
  3. Výrobky z kosti a parohu na Slovensku z obdobia Archaeologia historica 8, 1983, 327-346.

1984

  1. Hrad Nové obzory 26, 1984, 167–185.
  2. Obnovený výskum na Kláštorisku v AVANS 1983, 1984, 195-196.
  3. Parohová a kostená produkcia na Slovensku v období feudalizm Slovenská archeológia 32, 1984, 377-429.
  4. Stredoveké fortifkačné objekty v severnejčasti Arch. rozhledy 36, 1984, 653–663.
  5. Výsledky archeologického výskumu na lokalite Poprad Archaeologica historica 9, 1984, 193–214.
  6. Výsledky výskumu Trebišovského Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 11, 1984, 163–231.

1985

  1. Obnovený archeologický výskum na Kláštorisku v Slovenskom Krásy Slovenska 62,č. 7, 1985, 20-23.

1986

  1. celoštátna konerencia stredovekej archeológie. Pamiatky príroda, roč. 15,č. 1, 1986, III.
  2. Na okraji príspevku v centrálnych stavbách. Pamiatky príroda 15,č. 4, 1986, 138-140.
  3. Obraz stredovekého mesta na Vlastivednýčasopis, roč. 35,č. 2, 1986, 63-67.
  4. Príspevok k problematike vzíahu stredovekých sakrálnych objektov aeudálnych sídiel na Slov Archae- ologia historica 11, 1986, 359–376.

1987

  1. Hradisko pod Vlastivednýčasopis 1, 1987, 36-37.
  2. K stredovekým dejinám Bernolákova (Čeklísa) a jeho Zborník SNM 81 – História 27, 1987, 151–178.
  3. Piata výskumná sezóna na Kláštorisku. AVANS 1986, 1987, 96-97.
  4. Pozoruhodný nález stredovekých slnečných hodín na Kláštorisku. Nové obzory 29, 1987, 181–188.
  5. Rádové domy v štruktúre osídlenia Slovenska a v jeho politických a sociálno-ekonomických vzíahoch (so za- meraním na križovnícke rády). Archaeologia historica 12, 1987, 383–402.
  6. Spiš v – 16. storočí v archeologických prameňoch. Katalóg výstavy. Bratislava – Levoča 1987.

1988

  1. Doterajšie výsledky výskumu na Kláštorisku v Slovenskom Archaeologia historica 13, 1988, 423–439.
  2. Výskum exteriéru kostola v Bratislave-Rusovciach. AVANS 1988, 1990, 153-154.

 

1989

  1. P. J. Šafárik vo vzíahu k archeológii. In: Sedlák (zost.): Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie. Zborník z vedeckej konferencie. Martin 1989, 255-259.
  2. Príspevok k lokovaniu mesta Kežmarok. Archaeologia historica 14, 1989, 181-190.

1990

  1. Archeologické doklady ku knižnej kultúre na Literárnomúzejný letopis 24, 1990, 95–112.
  2. Die Anfänge des Burgbaues in der Ostslowak In: Castrum Bene 1989, 1990, 86–103.
  3. Kultúrne pamiatky – archeologické lokality na východnom Slovensku (súčasný stav, problémy a východiská). Študijné zvesti AU SAV 26, Nitra 1990, 307–324.
  4. Letanovce – Kláštorisko. Odborné a pamiatkové predpoklady na úpravu Študijné zvesti AÚ SAV 26, 1990, 379–381.
  5. Nález džbánu z letanovskej Nové obzory 31, 1990, 123–134.
  6. Nález stredovekého kľúča v AVANS 1988, 1990, 151.
  7. Stredoveká cestná sieína východnom Slovensku a jej Slovenská numizmatika 11, 1990, 83–112.
  8. Šiesta výskumná sezóna na Kláštorisku v AVANS 1988, 1990, 151-152.
  9. Vita contemplativa ako protiklad k vita activa (Kartúzie hornonemeckej provincie). Archaeologia historica 15, 1990, 151–173.
  10. Výskum exteriéru kostola v Bratislave – AVANS 1988, 1990, 153-154.

1991

  1. Akí sme Slováci? Slovenské národné noviny, roč. 22,č. 14, 1991,
  2. Cisterciti na Archaeologia historica 16, 1991, 101–117.
  3. Funkcia cirkevných inštitúcií pri urbanizácií Trnavy. In: J. Šimončič: Trnava Zborník materiálov z kone- rencie Trnava 1238-1988. Bratislava 1991, 21–30.
  4. Kláštorisko (kataster obce Letanovce). Pamiatky a súčasnosí22, 1991, 23-24.
  5. Mittelalterliche figurale Keramik in der Slovenská archeológia 39, 1991, 333–366.
  6. Najstarší kláštor na Slovensku svedectvo listín, mlčanie archeológov. Historická revue, roč. 2,č. 7, 1991, 4-5.
  7. Siedma výskumná sezóna na Kláštorisku. AVANS 1989, 1991, 92-93.
  8. Výskum interiéru kostola v Bratislave-Rusovciach. AVANS 1989, 1991, 93-94.

1992

  1. Deviata výskumná sezóna na Kláštorisku. AVANS 1991, 1992, 113-114.
  2. Falšovanie mincí na Slovenských Slovenská numizmatika 12, 1992, 53–66.
  3. Jubilant Ivan Chalupecký. Bratislavské listy, roč. 5,č. 7-8, 1992,
  4. Veda je Kultúrny život, roč. 26,č. 9, 1992, 7.
  5. Zisíovací výskum v Lipovníku. AVANS 1990, 1992,

1993

  1. Archeologická verifikácia kresťanských stavieb a ich význam v štruktúre osídlenia Slovenska (príspevky k cirkevným dejinám). Habilitačná práca. Bratislava 1993.
  2. Fundačný proces cistercitských kláštorov na Východoslovenský pravek 4, 1993, 191-195.
  3. Kláštorná kultúra Verbum, 4, 1993, 79-83.
  4. Mlčanie v samote život v kartuziánskych kláštoroch. Historická revue, roč. 4,č. 2, 1993, 6-7.
  5. Stredoveké rehoľné komunity na Spiši a ich význam v štruktúre osídlenia. Archaeologia historica 18, 1993, 53–62.
  6. Trnavská Verbum 4, 1993, 97-98.

1994

  1. Diskutabilný Mačiansky krížik. In: Verbum 5, 1994, 90–95.
  2. K problematike eremitizmu na In: J. Šimončič(zost.): Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slo- vensku. Trnava 1994, 49–70.

1996

  1. Cirkevná historiograa v jarme komunistickej Verbum 7, 1996, 286–291.
  2. Kríž pre každého. Sentencia nad (štátnym) znakom vľudskom dejinnom súvise. Zborník SNM 90 – Archeo- lógia 6, 1996, 183–195.
  3. Nech kríž je nám Verbum 7, 1996, 99-102.
  4. Vzájomné väzby stredovekých kláštorov vo východnejčasti Karpát (poľsko – slovenko – ukrajinské). Archae- ologica historica 21, 1996, 193-217.
  5. Vzájomné väzby stredovekých kláštorov vo východnejčasti Karpát (poľsko – slovenko – ukrajinské). In: M. Parczewski (ed.): Poczatki Pogranicze etniczne polsko-rusko-slowackie w sredniowieczu. Materialy z konferencji – Rzeszów 9-11 V 1995. Rzeszów 1996, 309-326.

1997

  1. K osemdesiatinám Bela Pollu, DrSc. Historický zborník 7, 1997, 143-144.
  2. Neverbálna komunikácia vľudovej tradícii. In: Sabol (zost.): Štylistika neverbálnej komunikácie. Bratislava 1997, 215-220.
  3. Slovenská historiografia v kontexte európskych dejín. In: Š. Fano (ed.): Slovenské dejiny v dejinách Európy. Vedecké kolokvium Bratislava -27. novembra 1996. Bratislava 1997, 160–162.
  4. Stredoveké skriptóriá. In: Domová (zost.): Kniha ’95 – ’96. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kul- túry. Martin 1998, 26-44.

1998

  1. Bieda pretrpených dejín. Listy, roč. 11,č. 3, 1998, 22–23.
  2. Dieía na prvej i poslednej ceste pochovávanie detí v nádobách. Hieron 2/1997. 1998, 71-86.
  3. Kultúrny profil mesta In: I. Chalupecký (zost.): Z minulosti Spiša III –IV/1995 – 1996. Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči. Levoča 1998, 89–94.
  4. Locus amoenus v procese zakladania a výstavby stredovekých kláštorov. Studia Archaeologia Mediaevalia Slo- vaca 1, 1998, 59–71.
  5. Religionistika na FiF UK po skúšobnej Naša univerzita, roč. 44,č. 8, 1998, 5.
  6. Rekonštrukcia cestnej siete na Slovensku (Súčasný stav bádania a jeho perspektívy). Archaeologia historica 23, 1998, 259–275.
  7. Stredoveké rehoľné domy na východnom In: V. Sedlák (zost.): Zborník k slovenským dejinám. K životnému jubileu univ. pro. PhDr. Richarda Marsinu, DrSc. Bratislava 1998, 77–88.
  8. Stredoveké skriptóriá. In: Domová (zost.): Kniha 95’ – 96’. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kul- túry. Martin 1998, 26–44.
  9. Stredoveký homo viator (Slovensko vo vzíahu k medzinárodným pútnym miestam). Archaeologia historica 23, 1998, 303–320.

1999

  1. Človek ako kompozitum a persona „kus mäsa“ vo vzťahu k zvieraciemu mäsu (Dejinnonáboženský pohľad). In: Sokolovský (zost.): Mäsiarstvo a údenárstvo v dejinách Slovenska. Zborník z rovnomenného sympózia konaného v dňoch 3.-5. decembra 1997 v Rimavskej Sobote pri príležitosti 5. výročia založenia a.s. Tauris. Martin 1999, 51–67.
  2. Problém náboženskej symboliky v teológií a In: J. Komorovský (ed.): Religionistika a teológia náboženstiev. Zborník z vedeckej konerencie organizovaný FF UK a Slovenskou spoločnosíou pre štúdium náboženstiev pri SAV. Bratislava 1999, 108–111.
  3. Strom života na Kláštorisku. Pamiatky a múzeá, roč. 48,č. 3, 1999,
  4. Taurinus Cultus et Bipennis (k symbolike býka a dvojsečnej sekery). In: L. Sokolovský (zost.): Mäsiarstvo a úde- nárstvo v dejinách Zborník z rovnomenného sympózia konaného v dňoch 3.-5. decembra 1997 v Rimavskej Sobote pri príležitosti 5. výročia založenia a.s. Tauris. Martin 1999, 285-291.
  5. Umelecké remeslo na Slovensku v románskej Pamiatky a múzeá, roč. 48,č. 2, 1999, 27–32.

2000

  1. Etablovanie rehoľných komunít v mestskom prostredí na In: M. Derwich/A. Podóg-Lenartowicz: Klasztor w miešcie šredniowiecznym i nowožytnym. Materialy z międzynarodowej konferencji naukowej zor- ganizowanej w Turawie w dniach 6-8 V 1999 r. przez Instytut Historii Uniwersytetu Opolskiego i Instytut Historyczny Uniwersytetu Wrocławskiego. Wroclaw 2000, 71-92.
  2. Mendikantské rehole v mestotvornom procese na Archaeologica Historica 25, 2000, 267–277.
  3. Počiatky kresíanstva na Kultúra, roč. 3,č. 3, 2000, 7.

2001

  1. Doterajšie poznatky z dejín a kultúry kresíanstva na Slovensku (4. – stor). Studia archaeologica Slovaca Mediaevalia 3-4. Bratislava 2001, 17–50.
  2. Glosy k prenikaniu kresíanstva na Spiš. In: M. Števík (zost.): Spiš v a 13. storočí. StaráĽubovňa 2011, 79-87.
  3. Interakčný charakter kláštora v hospodárskom systéme Archaeologica Historica 26, 2001, 299–322.
  4. Maria Starnawska: Miedzy Jerozolima a Zakony krzyzowe na ziemiach polskich w sredniowieczu. Múzeum, roč. 47,č. 1, 2001, 44–45.
  5. Martin Vančo: Stredoveké rotundy na Slovensku (9.-13. storočie) (rec.). Studia archaeologica Slovaca Mediae- valia 3-4, 2001, 407-726.

2002

  1. Cirkevné dejiny v archeologických prameň Pamiatky a múzeá, roč. 51,č. 3, 2002, 8–12.
  2. K symbolike výzbroje a výstroja. Archaeologia historica 27, 2002, 589–605.
  3. Kresíanské pustovnícke In: R. Kožiak/V. Múcska (zost.): Rehole a kláštory v stredoveku. Bratislava 2002, 75–84.
  4. Kristianizačný proces na Spiši (k počiatkom Spišskej Kapituly). In: Chaloupecký (zost.): Z minulosti Spiša 9-10/2001–2002, Levoča 2002, 23–40.
  5. Veže ako dominanty domínií (symbolika a geneticko – typologický vývoj na Slovensku). Archaeologia historica Polona 12, 2002, 9–29.

2003

  1. Sídlisková a cirkevná štruktúra Spiša vo včasno až vrcholnostredovekom období. In: Gładkiewicz (ed.): Terra Scepusiensis. Stav bádania o dejinách Spiša. Levoča, Wroclaw 2003, 419–446.
  2. Vzácny nález dýky zo Šarišského Ve službách archeologie 4, Brno 2003, 229–231.

2004

  1. Človek ako druhá príroda. In: Divok (ed.):. 40. výročie ochrany prírody a krajiny Slovenského raja. Zborník príspevkov z odborného seminára, 19.-20. október 2004,Čingov. Spišská Nová Ves 2004, 54–64.
  2. Die Burg in der religiösen Vorstellung des Menschen (Zur Symbolik des Turmes). Castrum Bene 7 (Burgen und Siedlungsstruktur). Nitra 265–288.
  3. Hranice v mentálnom chápaní stredovekéhoč Archaeologia historica 29, 2004, 9–36.
  4. K náboženskému synkretizmu v strednej Európe. In: Kožiak/J. Nemeš (zost.): Pohanstvo a kresíanstvo. (Zborník z konerencie usporiadanej 5. – 6. 2. 2003 v Banskej Bystrici). Bratislava 2004. 147–162.
  5. manžetové ostrohy z územia Slovenska. Zborník SNM 98 – Archeológia 14, 2004, 183–190.

2005

  1. Homo peregrinus. In: Frimmová/E. Klecker (eds.): Itineraria Posoniensia. Zborník z medzinárodnej konferencie Cestopisy v novoveku, ktorá sa uskutočnila v dňoch 3. – 5. novembra 2003 v Bratislave. Bratislava 2005, 24–34.
  2. Mnísi na uhorských cestách v In: P. Sommer/D. Foltýn/K. Charvátová (eds.): Historia Monastica. 1 Sborník z příspěvkůz kolokvií a konferencí pořádaných v letech 2002-2003 v cyklu “Život ve středověkém klášteře”. Tematické bloky: inrmarium, vizitace, Sázavský klášter,řeholníci na cestách. Praha 2005, 277–287.
  3. Patrocíniá stredovekého Spiša. In: Novotná (zost.): Pohľady do minulosti 5. Zborník prednášok z histórie. Levoča 2005, 67–80.
  4. Prehľad bádania o kachliarstve. In: J. Chovanec: Gotické a renesančné kachlice v Karpatoch. Trebišov 2005, 15–22.
  5. Reminiscencia na Vendelína Jankoviča. Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 16, 2005, 10-11.

2006

  1. Patrocínia stredovekého Spiša 2 (v kontexte uctievania svätých na Slovensku). In: Novotná (zost.): Acta musaei Scepusiensis. Levoča 2006, 137-172.
  2. Uctievanie svätých na Slovensku k problematike výskumu patrocínií. Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia Človek, sacrum, prostredie. Sympózium – Kláštorisko, 25.–27. 8. 2005. Levoča 2006, 91-162.

2007

  1. Človek a In: T. Gerboc et al. (eds.):Človek a spoločnosív dejinách. Sympózium – 9.–10. 11. 2006, Tr- nava. Trnava 2007, 6-8.
  2. Úvod. Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia Kostol ako stred sídliskovej jednotky. Bratislava 2007, 5.

2008

  1. K najstarším dejinám Vajnôr. In: Demo (zost.): Naše Vajnory. Bratislava 2008, 19-27.
  2. Kostol ako zdroj pamäti. Vajnorské novinky, roč. 14,č. 4, 2008, 38-41.
  3. Sakrálne stavby drobné sakrálne In: O. Demo (zost.): Naše Vajnory. Bratislava 2008, 112-117.
  4. Sakrálne stavby Vajnorský In: O. Demo (zost.): Naše Vajnory. Bratislava 2008, 96-111.

2009

  1. Kostol sv. Štefana kráľa v Bernolákove. Musaica Bratislava 2010, 189-210.
  2. Lapis baptismalis z Boldogu (pokus o jeho reinterpretáciu). Ružomberský historický zborník 3. Ružomberok 2009, 34-43.

2010

  1. Historiografia spišskej historickej antropológie Reflektovanie stavu a perspektívy bádania. Kultúrne dejiny, roč. 1,č. 1, 2010, 44-100.
  2. Ku genéze sakrálnych stavieb v Spišskej In:Ľ. Hromják (zost.): Z dejín Spišského prepoštstva. Zbor- ník z medzinárodnej konerencie pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky o Spišskom prepoštstve

– Spišské Podhradie, 11. 11. 2009. Spišské Podhradie 2010, 43-50.

  1. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku – marginálie k zahájeniu publikačnejormy prezentácie. Monumen- torum Ochrana pamiatok 22. Bratislava 2010, 448-449.

2011

  1. Glosy k prenikaniu kresíanstva na Spiš. In: Števík (zost.): Spiš v 12. a 13. storočí. Medzinárodná konferencia – Žakovce, 25.–27. 9. 2009. Stará Ľubovňa 2011, 79-87.
  2. Stav poznania kresíanstva na Zemplíne v období In: J. Adam (zost.): Kresíanstvo v dejinách Zem- plína. Zborník z rovnomennej celoslovenskej vedeckej konferencie, konanej 17.-18. septembra 2010 v Micha- lovciach. Michalovce 2011, 20-25.

2012

  1. Príspevok ku genéze sakrálnych objektov v Spišskej In: Š. Lenčiš/T. Filip (eds.): Putovanie za du- chovnom po gotickej ceste. Košice 2012, 135-140.

2013

  1. Pohľady do stredovekých dejín Slovenska (Res intrincesus lectae). Martin

2016

  1. Poznámky k najnovšej historiografii o templároch, johanitoch a antonitoch na In: Kultúrne dejiny, roč. 7,č. 2, 2016, 197-216.

2017

  1. Hranice v In: M. Pollák (ed.): Ploty, múry, hranice. Levoča 2017, 482-491.
  2. Inskripcie v stredovekom archeologickom materiáli z územia Slovenska Archaeologia historica 42, 2017, 819-847.
  3. Výsledky geofyzikálneho výskumu zaniknutého benediktínskeho kláštora v Rimavských Janovciach Archaeologia historica 42, 2017, 651-667.

2018

  1. Slovenská monasteriologická historiografia In: M. Kvasnicová (ed.): Architektúra kláštorov a rehoľných domov na Slovensku: Dejiny a pamiatková ochrana. Bratislava 2018, 16 – 46.

V spoluautorstve

  1. Slivka/L. Olexa: Archeologi vykryvajuítaemnici. Družno vpered, r. 24,č. 12, 1975, 15-17.
  2. L. Olexa/M. Slivka:Červonij klaštor – nacionaľna kuľturna pamjatka. Družno vpered, roč. 25,č. 6, 1976, 26-27.
  3. Olexa/M. Slivka: Kapušanskij zamok. Družno vpered, roč. 25,č. 4, 1976, 26-27.
  4. L. Olexa/M. Slivka: Sociaľno-kuľturne značenia istoričnych pamjatok. Družno vpered, roč. 25,č. 2, 1976, 26-27.
  5. Olexa/M. Slivka: Zborivskij zamok – zabutij skarb. Družno vpered, roč. 25,č. 8, 1976, 26-27.
  6. Slivka/D.Čaplovič: Predbežné výsledky archeologického výskumuĽubovnianského hradu. Krásy Sloven- ska 10, 1976, 448-449.
  7. Slivka/V. Mináč: Druhé predveľkomoravské birituálne pohrebisko v Bratislave-Vajnoroch. Archeologické rozhledy 28, 1976, 426-430.
  8. Slivka/L. Olexa: Staroľubovnianskij zamok – starovinna prikordonna tverdinja. Družno vpered, roč. 25,č. 3, 1976, 26-27.
  9. Slivka/L. Olexa:Ďalšia etapa systematického výskumu Šarišského hradu. AVANS 1976, 1977, 258-259.
  10. Slivka/L. Olexa (zost.): PhDr. Belo Polla, CSc. Personálna bibliografia. Prešov 1977.
  11. Polla/M. Slivka: Husiti, Jiskrovci a bratríci na východnom Slovensku vo svetle archeologického bádania. Archaeologia historica 5, 1980, 69–103.
  12. Slivka/A. Vallašek: Stredoveký hrádok v Herľanoch. AVANS 1979, 1980, 194-195.
  13. Vallašek/M. Slivka:Ďalší zaniknutý hrádok pri Silickej Jablonici. Pamiatky príroda 5, 1980, 42.
  14. Vallašek/M. Slivka: Zaniknutý hrádok v Bukovci. Pamiatky príroda 6, 1980, 19.
  15. M. Slivka/Š. Tóthová/A. Vallašek: Archeologické výskumy SÚPSOP. In: M. Hrušovská (zost.): Jubilejný zborník. 30 rokov Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislava 1981, 161-185.
  16. Slivka/A. Vallašek: Hrady a hrádky v severnejčasti Gemera. In: 10 rokov OSPSOP. Prednášky zo seminára, Krásnohorské Podhradie, 22.–24. 4. 1981. Rožňava 1981, 34-39.
  17. Slivka/A. Vallašek: K lokalizácii Tibavského hradu. Vlastivednýčasopis, roč. 30,č. 3, 1981, 137-139.
  18. Slivka/A. Vallašek: Stredoveké pamiatky v Šiveticiach. Vlastivednýčasopis 1, 1981, 186-187.
  19. Slivka/A. Vallašek: Výsledky prieskumu hradiska v Poprade – Kvetnici. AVANS 1980, 1981, 266-268.
  20. Vallašek/M. Slivka: Hanigovský hrad. Nové obzory 23, 1981, 133-144.
  21. Vallašek/Š. Tóthová/M. Slivka: Výskumy niektorých hradov na Slovensku. In: J. Poulík et al.(zost.): Současné úkolyčeskoslovenské archeologie. Reeráty z celostátní konference československých archeologú, Valtice 17. 10.–20. 10. 1978. Praha 1981, 159-165.
  1. Béreš/D.Čaplovič/M. Slivka: Archeologický prieskum zátopovej oblasti Starina. AVANS 1981, 1982, 41-43.
  2. Čaplovič/A. Ruttkay/M. Slivka/A. Vallašek: Zlatý pečatný prsteňz Hrhova. AVANS 1981, 1982, 70-73.
  3. Polla/M. Slivka/A. Vallašek: K problematike výskumu hrádkov a hradov na Slovensku. Archaeologia histo- rica 7, 1982, 385-411.
  4. Slivka/A. Vallašek: Hospodárske zázemie šľachtických sídiel v oblasti Horného Zemplína. Archaeologia historica 7, 1982, 287-295.
  5. Slivka/A. Vallašek: Hrad Rákoš v Gemeri. Pamiatky príroda,č. 2, 1982, 21-22.
  6. Slivka/A.  Vallašek:  Terénny  prieskum  stredovekých fortifikačných objektov  na  východnom  Slovensku. AVANS 1981, 1982, 263-269.
  7. Slivka/A. Vallašek: Zaniknutý stredoveký hrádok vo Svinici. Pamiatky príroda 3, 1982, 16-17.
  8. Slivka/D.Čaplovič: Terénny prieskum v oblasti Šariša. AVANS 1982, 1983, 73-77.
  9. Vallašek/M. Slivka: Poznámky k terminológii stredovekých fortifikačných stavieb. Pamiatky príroda 1, 1982, V (príloha).
  10. Slivka/D.Čaplovič: Včasnostredoveké osídlenie Šariša. Študijné zvesti AÚ SAV 20, 1983, 273-301.
  11. Slivka/A. Vallašek: Stredoveké šľachtické sídla v oblasti dolného Zemplína. Nové obzory 25, 1983, 145-190.
  12. Slivka/A. Vallašek: Zaniknutý hrádok nad obcou Skároš. AVANS 1982, 1983, 227-228.
  13. Vallašek/M. Slivka: Zisíovací výskum zaniknutého stredovekého hrádku v Radvanovciach. AVANS 1982, 1983, 254-256.
  14. Slivka/F. Javorský: Výsledky archeologického výskumu na lokalite Poprad Stojany. Archaeologia historica 9, 1984, 193-214.
  15. Slivka/F. Javorský: Záchranný výskum sakrálneho objektu v Poprade – Spišskej Sobote. AVANS 1983, 1984, 196-199.
  16. M. Slivka/A. Vallašek: Stredovekéfortifikačné objekty v severnejčasti Gemera. Arch. rozhledy 36, 1984, 653-663.
  17. Slivka/M. Vizdal: Hrad Brekov. Nové obzory 26, 1984, 167-185.
  18. D.Čaplovič/M. Slivka: Stredoveká importovaná keramika na východnom Slovensku. Arch. rozhledy 37, 1985, 49-57.
  19. Ruttkay/M. Slivka: Cirkevné inštitúcie a ich úloha v sídliskovom a hospodárskom vývoji Slovenska v stredo- veku. Archaeologia historica 10, 1985, 333–356.
  20. Slivka/M. Plaček: Dračí hrádek u Stupavy a jeho nejstarší vyobrazení. Malovaný kroj 1, 1986, 9.
  21. Slivka/M. Plaček: Dračí hrádok pri Borinke a jehofunkcia. Pamiatky príroda, roč. 15,č. 3, 1986, 94-99.
  22. Slivka/M. Plaček: K objevu neznámeho hradu na Záhorí. Malovaný kroj 4, 1986, 7.
  23. Slivka/M. Plaček: Zvyšky stredovekého hradu nad obcou Kuchyňa. Vlastivednýčasopis 3, 1986, 131-134.
  24. M. Slivka/A. Vallašek: Archeologický výskum stredovekého hrádku v Medziankach. Nové obzory 28, 1986, 137–162.
  25. Vallašek/M. Slivka: Zur Problematik der Sitze des Mittel- und Kleinadels im Mittelalter in der Ostslowakei. In: B. Chropovský et al. (eds.): Urzeitliche undrühhistorische Besiedlung der Ostslowakei in Bezug zu den Nachbargebieten. Nitra 1986, 311-316.
  26. Slivka/M. Plaček: Stredoveké hrádky v okolí Bánoviec nad Bebravou. Vlastivednýčasopis 3, 1988, 141-143.
  27. Slivka/A. Vallašek: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice 1991.
  28. Slivka/I. Chalupecký: Kláštorisko – Skala útočišía (vreckový sprievodca). Spišská Nová Ves 1995.
  29. Čaplovič/M. Slivka: Archeológia stredoveku a nové poznatky o stredovekých dejinách. In: Studia Archaeo- logica Slovaca Mediaevalia 1, 1998, 9–34.
  30. G. Lukáč/M.  Slivka:  Predbežné  výsledky  archeologického  výskumu  zaniknutej  zrubovej  stavby  na  lokalite  Zlaté-Kláštorisko pri Bardejove. In: O. Dyba/S. Kołodziejski/R. Marcinek: Patientia et Tempus. Kraków 1999, 121-126.
  31. Bodoríková/I. Kvetánová/M. Slivka: Nové kostrové nálezy zo zaniknutého kostola sv. Kataríny pri Dechti- ciach. Slovenská antropológia 11, 2008, 14-19.
  32. Červenka et al. (zost.): Naše Vajnory. Bratislava 2008.
  33. Slivka/T. Kopták: Spišský Štiavník – kaštieľ. Zaniknutý cisterciátsky kláštor. Nálezová správa z výskumov z rokov 2006 a 2007. Trnava 2009.
  34. Kvetánová/M. Slivka: Výskum kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach. AVANS 2008, 2011, 171-173.
  1. Bodoríková et al.: Analýza kostrových pozostatkov z okolia gotickej kaplnky pri zaniknutom kostole sv. Katarí- ny v Dechticiach (okr. Trnava), exhumovaných v rokoch 2008, 2009 a 2011. Slovenská antropológia 2, 2014, 5-14.
  2. Marková et al.: Analýza kostrových pozostatkov z krypty zaniknutého kostola sv. Kataríny pri Dechticiach (okr. Trnava) exhumovaných v rokoch 2013 a 2014. Študentská vedecká konferencia PriF UK 2016. Zborník recenzovaných príspevkov. Bratislava 2016, 453-458.
  3. Hanuš/D. Kušnirák/M. Slivka: Výsledky geofyzikálneho výskumu zaniknutého benediktínskeho kláštora v Rimavských Janovciach. Archaeologia historica 42, 2017, 651-667.

 

O autorovi

  1. Benčatová: Archeológ Michal Slivka žije v srdci Raja už tridsaípäírokov. Sprístupňuje kartuziánsky kláštor na Skale útočišía už od roku 1983. Korzár Spiš, 3. október 2018.
  2. Ičo: Spišský archeológ Michal Slivka medzi dvoma kláštormi. SME, 3. august 1996.
  3. Lukáč: K životnému jubileu doc. PhDr. Michala Slivku, CSc. Monument revue 2,č. 2, 2013, 66-67.
  4. O. Ožďáni: K životnému jubileu doc. PhDr. Michala Slivku, CSc. Informátor SAS 19,č. 2, 2008, 30-31.

Slivka, Michal, Doc. PhDr., CSc – archeológ. In: J. Petrík: Slovenský raj. Náčrt histórie a osobností Slovenského raja.

Spišská Nová Ves 2006, 233-234.

  1. Viršinská: Archeológ a historik Michal Slivka šesídesiatročný. Historický zborník 19, 2008, 277-279.
  2. Neumann: K životnému jubileu doc. PhDr. Michala Slivku, CSc. Inormátor SAS 29,č. 1-2, 2018, 66-67.

 

 

Recenzie

  1. Slivka: Pohľady do stredovekých dejín Slovenska. Martin 2013. (rec.) D. Košarišían – In: Kultúrne dejiny, roč. 6,

č. 2, 2015, 317-318.

  1. Slivka: Pohľady do stredovekých dejín Slovenska. Martin 2013. (rec.) L. Bajko – In: Medea – Studia Mediaevalia et Antiqua 19/20 2015/2016, (2017), 108-110.

Internetové zdroje:

Nočná pyramída – hosí(štvrtok 31. 5. 2018 22:19)

https://player.fm/series/nocna-pyramida-host-1309398/nocna-pyramida-host-stvrtok-3152018-2219 Autorov tzv. citačný index vykazuje 1147 citácií, z toho 443 zahraničných

Michal Slivka – Rozhovor

11. januára 2023 / / Komentáre vypnuté na Michal Slivka – Rozhovor

1992 Nitra (zdroj: archív M. Slivku).

Tomáš Kopták pomerne podrobne spracoval Tvoju cestu k archeológii.[1] Ja by som sa rád zameral viac na niektoré etapy Tvojho života – 1) detstvo a formovanie pozitívneho vzťahu k histórii a archeológii, 2) vysokoškolské štúdium a profesionálna kariéra aj vo vzťahu k severnému Slovensku, 3) spomienky na archeológov, ktorí obohatili územie severného Slovenska o poznanie svojej minulosti a niekoľko osobných otázok na záver.

Čítať ďalej

Karol Pieta – Rozhovor

20. januára 2021 / / Komentáre vypnuté na Karol Pieta – Rozhovor

Rozhovor s PhDr. Karolom Pietom, DrSc. bol uskutočnený dňa 19. novembra 2021. Dokumenty a fotografie publikované v tomto rozhovore sú z jeho osobného archívu. Pýtal sa Martin Furman:

Narodili ste sa v Nitre 17. novembra 1941. Čo viete o tomto dni?

O tom dni neviem nič. Od rodičov som snáď niečo pochytil v úplne zahmlenej minulosti. Moji rodičia boli dosť veľkí vlastenci, v tom čase boli Nemci pod Moskvou, preto veľmi prežívali toto obdobie, najme moja vlastenecká matka, ktorá bola mimochodom polovičná Nemka, ale silná antifašistka, Nemka z Budapešti. Boli to takzvaní podunajskí Nemci – Švábi. V predstave, že Nemci valcujú Európu, mi dali druhé meno Mojmír.  Karol je rodinné meno, takže na rodnom liste som Karol Mojmír Ján a Mojmír som podľa mojej matky kvôli tomu, že keď už budeme všetci pogermánčení, aby na mne zostal „biľak slovanstva“.

A prečo aj Ján?

Ján bol krstný otec. Všetci v rodine sme mali tri mená. Žiadna šľachta, ale bol to taký rakúsky zvyk.

U nás sa dáva druhé meno pri birmovke.

Tak to mám štvrté – Karol Mojmír Ján Václav. Václav po českom pradedovi.

Čo vás formovalo ako dieťa patriotickej rodiny?

Neboli to bojovní patrioti, ale hlavne moja mama ako herečka bola angažovaný človek. Zaujímala sa o verejné dianie.

Odkiaľ pochádzajú vaši rodičia?

Ani jeden nepochádza z Nitry. Otec bol zo Záhoria, z Moravského Svätého Jána, tam máme aj rodinnú hrobku. Matka, ako som už povedal, bola z Budapešti. Jej mama bola Češka a otec bol maďarský Nemec, ktorý sa volal Scherhaufer a musel si pomaďarčiť meno na Szende, takže moja mama bola Margita Szende.

Pamätáte si svojich starých rodičov?

Len na jedného. Z otcovej strany som starých rodičov nezažil, Z matkinej strany iba starú mamu. Starého otca som nikdy nevidel, ešte pred vojnou sa rozišli a on ostal v Maďarsku.

Máte súrodencov?

Áno, staršiu sestru. Volá sa Beatrix Ružena Mária.

Vyrastali ste v Nitre. Na mesta pôvodu svojich rodičov ste nechodili?

Do Moravského Svätého Jána sme chodili na hrob. Mal som tam aj strýka a tetu. Do Maďarska sme chodili málo.

Od koho z rodiny ste dostali do vienka životnú energiu, vitalitu a mladíckeho ducha?

Obaja rodičia boli takí, otec sa dožil v plnom zdraví 85 rokov, náhle zahynul po prasknutí nejakej cievky. Ale zomrel úplne „ideálne“. Po obede si dal pohár vína, sadol si a zaspal. Mama bola tuhý fajčiar, za to sme ako deti nenávideli cigarety. Ja síce občas fajčím fajku, ale to je taká pohodová vec a nemá s ozajstným fajčením nič spoločné. Matku ten zlozvyk  na staré kolená dobehol. Zomrela na rakovinu pľúc, dožila sa 77 rokov .

Karol Pieta so sestrou a rodičmi na plese, 1956 (osobný archív K. Pietu).

Čo/kto v rodine Vás ovplyvnil ísť cestou, ktorou ste sa vybrali?

Otec mal klasické skalické gymnázium, to bolo v tej dobe vysoké vzdelanie, no bol skôr technicky orientovaný. Matka sa o históriu zaujímala, veľa čítala, prežívala ju. Ale samozrejme ako mnohých archeológov aj mňa ovplyvnili knihy Jozefa Augustu  s ilustráciami Zdeňka Buriana, knihy Štefana Janšáka, ako boli napríklad Lovci hlinených perál. Veľký vplyv mal na mňa aj krstný otec Ján Mrva, po ktorom je v Nitre pomenovaná aj ulica. Bol župným tajomníkom Janka Jesenského. Napísal niekoľko kníh, bol bibliofil, regionálny bádateľ, skúmal aj históriu Nitry, zbieral staré fotografie. Venoval mi Janšákove publikácie. V nich som zistil, že aj v okolí Nitry sú polia s nálezmi črepov, ktoré som asi ako trinásťročný začal zbierať. V tej dobe sídlil na nitrianskom hrade Archeologický ústav a tam som nesmelo nosil prvé nálezy. Začal som si písať aj „výskumný“ denník, ktorý ešte stále mám. Niektoré užitočné údaje  z neho sú aj v  ústavnom archíve. Zaznamenával som si, kde, na ktorom poli boli aké črepy, následne som si ich kreslil. Vtedy sa riaditeľ Anton Točík nado mnou zľutoval a zveril ma doktorovi Kolníkovi, ktorý mi po čase už ako mladému kolegovi s obľubou rozprával, ako preklínal, keď som sa objavil, lebo musel nechať robotu a venovať sa nejakému sopliakovi, čo zase doniesol pár umazaných črepov. Vraj keď som prišiel, všetci sa schovávali aby sa mi vyhli, lebo ja som bol samozrejme „Vasilisa premúdra“, malý mudrlant. Vtedy bolo málo archeológov a veľa terénnych technikov čo robili aj výskumy, takže väčšinou som skončil pod ich ochranou.

A nezaujali ste ich niečím výnimočným?

Samozrejme, zo začiatku som im nosil zväčša nejaké banality. No postupne, keď prišli na to, že keď sa nedám odbiť, vymýšľali mi úlohy. Jednou z nich  bol prieskum Radošinskej doliny, pozdĺž potoka Radošinka. Bolo to v roku 1956, možno ešte 1957, čiže som mal 15-16 rokov. Sadol som na bicykel a išiel desiatky kilometrov. Systematicky, z katastra do katastra som prechodil polia a zaznamenával som, čo na ktorom z nich sa našlo. Z odstupom času žasnem, že ma vôbec rodičia na také cesty pustili. Lebo ja som sa vybral aj na tri dni. Otec predtým pracoval ako revízor v Obilnej spoločnosti, to bol za prvej republiky aj za Slovenského štátu štátny monopol, za socializmu to pokračovalo ako podnik Mlyny. Všetci mlynári ho preto poznali a hádam v každej druhej dedine bol mlyn. Tam som prišiel, zaklopal, predstavil sa „Dobrý deň, ja som Pieta a otecko vám posiela list“. A už ma potom chtiac-nechtiac dáko prestravovali aj prenocovali. Zväčša v strašných ťažkých duchnách.

Keď Vás tak počúvam, vy ste zrejme neuvažovali nad iným povolaním…

Nie, absolútne. Dnes sa čudujem, že ma neodradilo to, že som vtedy nič poriadne nenašiel. Až po čase sa mi podarilo pár zaujímavejších vecí nájsť, čo aj publikovali napríklad  Jozef Paulík, Alojz Habovštiak či Titus Kolník. Tuším najhrdinskejší čin z týchto mládeneckých liet bola záchrana nálezu v Jelšoviciach pri Nitre. V stene hliníka na JRD som našiel a vybral jamu bádenskej kultúry a v nej dve obrovské zásobnice, ktoré som asi na tri krát vlakom doviezol do ústavu, kde ich potom zrekonštruovali a dodnes stoja v depozitári. To bola veľká korisť.

Jeden z prvých nálezov, čo si pamätám, som získal 1. januára 1956 vo Vrábľoch na Fidvári. Bola to hlinená dýza z mecha zo staršej doby bronzovej. Keď som ju po desaťročiach dal profesorovi Bátorovi, veľmi sa potešil, mali doklad spracovania medenej rudy. Mal som štrnásť a pol roka, keď  som nastupoval na svoju prvú brigádu do Milanoviec, dnes Veľkého Kýru na výskum tzv. rímskej stanice  k môjmu prvému učiteľovi Titusovi Kolníkovi. Potom, keď už sme boli kamaráti spomínal, ako si  vtedy zúfal: „Zas ten Pieta, pre Boha, ja sa ho nikdy nezbavím“. Na výskume bola aj vtedy ešte študentka Mária Lamiová-Schmiedlová. Pri nich som po dve letá brigádničil.

Karol Pieta 14 ročný na výskume v Milanovciach u dr. Kolníka s generálnym riaditeľom národného múzea vo Varšave Dąbrovským (osobý archív K. Pietu).

Z dostupných informácii viem, že napriek úspešným prijímacím pohovorom Vás na VŠ do Bratislavy neprijali a rok ste stáli. Ako ste to vtedy vnímali?

Bolo to ťažké sklamanie. Mám ešte odložené oznámenie, že prijímacie skúšky som urobil, ale z kádrových dôvodov ma neberú.

Stále mi to nejde do hlavy, keď váš otec bol úradník a navyše, Vás už archeológovia veľmi  dobre poznali.

Možno tam zohrala úlohu aj nejaká iná vec, neviem. Azda to boli nejaké divné spory medzi profesorom Novotným a riaditeľom Točíkom, ja si to veľmi nevybavujem, možno nejakí starší pamätníci by si na to lepšie spomenuli. V istom zmysle to však bolo pre mňa dobre, dostal som po nose. Už som bol strašný frajer a odrazu som stál. No keďže som predtým už oňuchal nejaký výskum, tak celý rok mi dovolili pracovať na výskumoch v teréne.

Ako si spomínate na toto obdobie?

Maturoval som začiatkom júna 1958 a hneď, tuším od 1. júla som bol poslaný do Nitrianského Hrádku na výskum známeho Zámečku. Vykopávky v praxi viedli ľudia, ktorí mi dali dobrú školu prvých technických skúseností i väčšej skromnosti. Boli to Alfréd Stach[1] – kňaz a politický väzeň a výborný praktik Karol Sedlák. Nastúpili sem aj čerstvo skončení archeológovia Tatiana Štefanovičová a Jozef Vladár. Pracoval som tam aj po celú zimu. Od jari sa začali v okolí záchranné výskumy. Mňa poslali do susednej obce Bešeňov zachraňovať včasnostredoveké objekty, ktoré potom publikoval Aloiz Habovštiak. V jednom z domov sa našla aj nomádska kostená plastika.

Po roku praxe ste si podali prihlášku znova do Bratislavy, alebo rovno do Brna?

Dr. Točík sa poznal s profesorom Kalouskom, prihlášku som si na jeho radu dal rovno do Brna na vtedy ešte Masarykovu univerzitu (vzápätí premenovanú na Univerzitu J.E. Purkyně) a prijímacie skúšky som urobil. Semester sa začal až v októbri 1959 a tak od septembra som už pracoval na Pohansku pri Břeclavi kde doteraz aktívny výskum práve začínal. Aj vďaka mne majú v Brne niektoré pracovné zábery ešte zo samého začiatku výskumu.

Kto boli Vaši spolužiaci?

Václav Furmánek[2], Vladimír Goš[3] a Emanuel Grepl[4].

Študenti archeológie v Brne – z ľava do prava K. Pieta, V. Goš a V. Furmánek (osobný archív K. Pietu).

Štúdium archeológie v Brne sa vtedy otváralo každý rok, alebo to fungovalo ako v Bratislave?

Vtedy ročníky striedavo otvárali katedry archeológie v Prahe, Brne a v Bratislave. Veľmi zriedkavo sa stalo, že štúdium archeológie zároveň otvorili aj v Čechách aj na Slovensku.

Čiže v tom roku, keď ste boli prijatý do Brna, aj tak by ste sa do Bratislavy nešiel, lebo sa neotváralo, nie?

Išiel. V Brne síce v tom roku nemali kvótu pre archeológiu, ale profesor Kalousek mal dobrú pozíciu na škole a šikovne to vymyslel. Archeológiu otvoril ako tretí odbor. Takže ja som začal študovať nemčinu – češtinu. Nemčinu som si dal ja sám, lebo som nemecky vedel z domu. To mi však rýchlo zmenili, dali mi históriu ako hlavný odbor a archeológiu k tomu. No v podstate sme študovali plnohodnotnú archeológiu. Na začiatku som bol teda trojodborový, vtedy sme však museli urobiť za dva semestre až 16 skúšok.

To znamená, že ste vyštudovali trojodbor nemčina – história – archeológia?

Nie, nemčinu som mal len krátko, kombináciu mi zmenili počas štúdia. Ale v rámci češtiny mám za sebou také skúšky ako česká fonetika, staročeská literatúra či staroslovienčina. Dodnes ma teší, že viem niečo o porovnávacej jazykovede. To ma prekvapivo veľmi bavilo. Ešte ďalší ročník som chodil ilegálne k profesorovi Radoslavovi Večerkovi na staroslovienčinu. S ním ma spája ešte jeden milý zážitok. Profesor Večerka, známy a uznávaný jazykovedec, mal po mnohých rokoch, ako 88-ročný prednášku na Velehrade počas Cyrilo-metodskej slávnosti. Oslovil som ho, samozrejme si ma už nepamätal, ale som bol rád, že som ho videl ešte v dobrej kondícii. Ak sa vrátim k otázke, vyštudoval som len archeológiu ako samostatný odbor.

Kto Vás najviac ovplyvnil z pedagógov?

Jednoznačne profesor Dostál[5] a profesor Podborský[6]. Profesor Kalousek bol fajn človek, ale ako vedec nie veľmi úspešný, no bol výborný organizátor a brniansku katedru veľkoryso vybudoval. V tej dobe mala 27 pracovníkov. A študentov dokopy nás bolo okolo 12.

Po škole ste hneď nastúpili do Archeologického ústavu a nepretržite v ňom pracujete doteraz.

Áno. Ešte som bol 14 mesiacov na vojne, ale aj tam som robil archeológiu. Neuvážene som nastúpil do Olomouca k letcom.

Prečo neuvážene?

K tomu sa viaže zvláštny príbeh. Asi v štvrtom ročníku som stretol na ulici v Brne plukovníka  Dvorského,  rodinného priateľa. Tento otcov najlepší kamarát, tiež Záhorák, sa ma spýtal,  kam chcem ísť na vojnu. Vybral som si Olomouc,  krásne mesto, len som netušil, že je to mesto plné vojakov, samá uniforma. Našťastie ma poslali učiť do poddôstojníckej školy do Plaveckého Podhradia, kde som pre seba objavil hradisko Pohanská. Vedenie školy som presvedčil, že načo kopať zákopy na cvičáku, keď vojaci môžu kopať sondy na archeologickom nálezisku. Podporili ma a odborne zaštítili aj T. Kolník s J. Paulíkom. Následne sa 6 týždňov robil výskum na pomerne veľkej ploche, po skončení prišla odborná komisia a následne sme bohaté nálezy vystavili v miestnom kultúrnom dome. Vznikol určitý paradox, pretože v sondách bola samá lužická kultúra, s krásnymi celými hrncami. Po nás tu výskum kvôli dobe bronzovej začal Paulík. Celý čas však kopal dobu laténsku.

Čo bolo dôvodom, že ste na vojne boli nezvyčajne 14 mesiacov?

Lebo vtedy vypukla akási politická kríza. V kasárňach boli naraz tri ročníky, dva mesiace nám pridali. Ja ako bystrý chlapec som sa pokúsil o lesť, ktorá však vyšla len napoly. Keď som bol na opušťáku v Nitre, zašiel som za riaditeľom Točíkom, že či by nenapísal potvrdenie, ako nás strašne potrebuje socialistická vlasť pri záchranných výskumoch. Vravel „Napíš si to“ a on to podpísal, dal razítko. Poslal som to do vojenského útvaru priateľovi Furmánkovi a sebe. Václavovi Furmánkovi veliteľ povedal, že vy archeológovia, hľadáte uhlie a naftu, tak to naozaj vás vlasť potrebuje. A poslal ho do civilu domov. Týždeň na to mi už napísal pohľadnicu, že ďakuje, že už robí v ústave. Mňa si zavolal veliteľ, bol žiaľ inteligentnejší, a povedal, že vy vykopávkári-kostičkári si myslíte, že som celkom hlúpy, marš do služby, a bolo. Ďalšie dva mesiace som musel slúžiť, zatiaľ čo Furmánek už pracoval na výskumoch.

Viete, že v ústave pracujete už 57 rokov?

To je strašné. Nastúpil som 2. júna 1964.

Počas toho obdobia ste nemali nejaké krízy, žeby ste s tým najradšej praštili, alebo zmenili zamestnanie?

Samozrejme mal. Dnes už človek nepociťuje, aký bol po roku 1968 zlý čas. Počas normalizácie, keď funkcionárom začalo tiecť do topánok, sa začali hľadať vinníci. My sme v tej dobe boli ako mladí junáci v ústave, čerstvo po skončení. Volali nás ježi, že sme sa stále ježili, proti všetkým súdružským rozhodnutiam. To bol Ladislav Veliačik, potom ešte Peter Romsauer, Václav Furmánek, ja. Vtedy nie veľmi férovú úlohu zohral docent Točík, ktorý sa sám veľmi obetavo angažoval, maľoval heslá, roznášal letáky, potom však, aby sa zachránil, hľadal vinníkov. My sme ešte stále hovorili nahlas, stále sme boli proti vstupu vojsk. Vtedy väčšina bola ešte hrdinami, no v roku 1970 sa statočnosť postupne vytratila. Prežili sme v zamestnaní len vďaka tomu, že v SAV boli akčné trojky čo rozhodovali, kto ostane, alebo pôjde z roboty, pomerne slušné. Nejakí kolegovia síce museli odísť, ale nie z Archeologického ústavu. My sme mali šťastie, že sa nás pýtali: „Pravda, ste vyrovnaní s  otázkou vstupu sovietskych vojsk“, a na to sa dalo odpovedať, že „už som vyrovnaný“. Takže my sme prekĺzli, aj keď bola fáza, že ideme.

Ako študentík na škole som býval s filozofmi, boli sme revolučne naladení a túžili sme po zmene. Prednášal nám budúci disident Bohuslav Šabata, mimochodom, Klárka Šabatová, čo učí na fakulte v Brne je jeho vnučka. Vtedy som aj spolu so nadšenými spolužiakmi vstúpil do strany v presvedčení, že to „od základu zmeníme“. Potom však prišiel rok 1968, rok  vytriezvenia. Ja som odišiel na ročné štipendium do Nemecka (október 1968 až 1969). Prvé, čo som urobil po návrate domov, vrátil som stranícku knižku. A tak namiesto toho, aby som podľa dohody odišiel na výskum tellu Kamid-el-Los do Libanonu, zostal som doma, lebo mi zobrali pas. Šesť rokov som nemal žiadne cestovné doklady. Môj „hrdinský čin“ mal takéto dopady. Ale nebol som sám, lebo podobní bojovníci, čo sa (z nerozvážnosti) stali straníkmi, ale mali odvahu verejne vrátiť stranícke knižky boli na ústave štyria – ešte Stanislav Šiška, Elena Bublová a Darina Bialeková.

Predpokladám, že sa to potom odzrkadlilo na Vašom pôsobení na ústave.

Pravdaže. Našťastie nikto nechcel ísť pracovať na Liptovskú Maru do drevenej búdy[7] s lopatami a myšami. Takže ja som sa stratil z očí na veľkú stavbu socializmu. Ale nevnímal som to ako nejaký postih. S odstupom času to vidím skôr ako odmenu.

Počas toho neuveriteľne dlhého obdobia na jednom pracovisku ste nemali ambíciu stať sa riaditeľom?

V deväťdesiatych rokoch ma veľmi presviedčali, aby som sa po docentovi Tejralovi stal riaditeľom ústavu v Brne. Aj som to prisľúbil a bol som jediným kandidátom, ale mal som rodinné problémy. V roku 1992 mi zomrela žena a staral som sa o dve malé deti. Tak som si to rozmyslel. Potom som dlho musel presviedčať Dr. Pavla Kouřila, aby to zobral on, lebo to nikto nechcel robiť.

Brno ste pochopiteľne z rodinných dôvodov nakoniec nezobrali. A čo Nitra?

Nemal som teda riaditeľské ambície, ale ani zodpovedajúcu autoritu. Vedúcim oddelenia som sa stal asi v 1984 alebo 1985, za prof. Chropovského, ale sme si jednoducho nesadli. Bol to ortodoxný komunista, ale mimochodom aj (tajne) veriaci človek. No prišla gorbačovská éra a s ňou riziko zmien. Tak sa podaktorých funkcionárov zbavil a nasadil nových, tých „správnych“. Mnohí z nich sa už krátko po nežnej revolúcii rýchlo zmenili. V revolučnom čase bol za riaditeľa zvolený Jozef Bujna, no on to veľmi nechcel robiť. Vtedy bol ústav v rámci SAV značne poškodený, zmenšil sa na polovicu. Potom sa stal riaditeľom Alexander Ruttkay s prvým námestkom Ladislavom Veliačikom a vedeckým tajomníkom Matejom Ruttkayom. Mňa menoval ďalším zástupcom a to vlastne robím doteraz.

K. Pieta na turistike, 1998 (osobný archív K. Pietu).

S vami je neodmysliteľne spájaný Liptov – na Havránku ste kopali desaťročia, založili archeoskanzen. Okrem toho ste objavili viaceré výšinné sídliská a zmenili pohľad na dovtedajšie poznatky o osídlení tohto regiónu. V súčasnosti sa nám darí aj vďaka LIDARu a laickým spolupracovníkom objavovať nové náleziská. Zmenil sa váš pohľad na charakter osídlenia hornatých oblastí severného Slovenska?

Podľa mňa je pôvodná schéma s hiátmi v osídlení ešte stále platná. Aspoň na Liptove. Trochu sa to posunulo vďaka rádiokarbóbovým dátam[8] z  prelomu staršej a mladšej doby železnej. To, čo sme robili interpoláciou s Liptovskou Marou II. – horizont pováľaných plotov s hrachovou vrstvou datovanou do mladšieho predpúchovského horizontu a paleobotanickými nálezmi z Demänovskej hory nám vychádza, že sa trochu posunulo datovanie, asi o storočie. Ale hiát po závere púchovského osídlenia v 3. a 4. storočí n. l. v Liptove a na Orave stále funguje. Teraz o tom práve píšem. Z tretieho storočia nemáme nič. V severokarpatskej skupine máme doklady osídlenia cca od 70-80. rokov 4. storočia, skôr nič. Neznamená to však, že s novými nálezmi a dátami sa to o pár rokov neposunie. Geograficky sa nálezy z 3.-4. storočia končia niekde v okolí Žiliny, to už je v tej dobe zrejme germánske – svébske osídlenie. To platí aj pre Turiec a Veľká Fatra bola hranicou.

Vidíte výrazný rozdiel medzi Turcom, Liptovom a Oravou na základe materiálnej kultúry toho obdobia?

V tejto veci som pre nedostatok prameňov opatrný. Aj v pripravovanej štúdii o severokarpatslej skupine vytváram dve prechodné zóny. Turiec a okolie Žiliny patria svébskemu osídleniu s určitými novými prvkami, na Šariši sa nejakým spôsobom materiálna kultúra východných a podunajských Germánov prekrýva.

Teraz by som sa chcel spýtať na Vašich kolegov, ktorí pôsobili na severe Slovenska a už nie sú medzi nami. Stretli ste sa s Antonom Petrovským-Šichmanom, spolupracovali ste s ním na nejakých akciách?

Áno, krátko som sa s ním stretol. Viaže sa k tomu zaujímavá epizóda. Začiatkom roka 1966 vtedajšia riaditeľka Považského múzea Kristenová poprosila A. Točíka, či by ústav pred blížiacim sa svetovým archeologickým kongresom v Prahe (s exkurziami aj na Slovensko) nepomohol usporiadať archeologické zbierky, lebo Petrovský-Šichman ochorel a v zbierkach bolo všetko krížom-krážom poprehadzované a často podľa jeho teórií veľmi svojvoľne pourčované. Bol to človek obetavý a skvelý v teréne, ale v interpretácii fantasta. Jeho dodnes cenený a využívaný článok o včasnohistorickom osídlení z roku 1965 musel byť opakovane upravovaný, ale ešte sem-tam v ňom presvitajú jeho čudáctva. V januári a februári 1966 sme spolu s profesorom Furmánkom šesť týždňov v Považskom múzeu robili aj bývali. Katalogizovali a robili sme poriadky so zbierkami a ukladali ich. Pán Petrovský-Šichman už bol v tej dobe chorý, ale občas ešte nosil do múzea nálezy – napríklad z popolnicových pohrebísk urny aj s hlinou. Párkrát nás prišiel pozrieť, bol veľmi slušný, vďačný za pomoc, ale tiež vplyvom choroby trochu popletený.

List A. Petrovského-Šichmana adresovaný K. Pietovi (osobný archív K. Pietu).

Správa o činnosti K. Pietu a V. Furmánka o práci v Považskom múzeu (osobný archív K. Pietu).

Ako si spomínate na Pavla Čaploviča?

S pánom Čaplovičom som mal veľmi diferencovaný vzťah. Bol to zvláštny človek, zložitá povaha typu: raz „hosanna“ , raz „ukrižuj“. Bol zvláštne vzťahovačný, ale zároveň aj obdivuhodná persóna, stačí si pripomenúť, čo všetko dokázal pre Oravu urobiť. Trpel amatérskym syndrómom, podľa ktorého ešte než začal kopať, už interpretoval. Ja som u pána Čaploviča začínal ako študent, keď som zbieral dáta na diplomovku, ktorú som písal poctivo a s nadšením. V rokoch 1962 a 1963 som bol u neho na praxi – vtedy sa kopala Tupá skala[9]. Prvý rok som u neho bol „hosanna“, priamo ma okiadzal čo všetko už ako študent neviem. Potom som však vykonal ťažký prehrešok, priviedol som si tam priateľku, študentku archeológie. Čaplovič bol veľký puritán a navyše za ňu prišiel orodovať otec, profesor na Vysokej škole dopravnej v Žiline, ale pražák. A to nemal robiť. Čaplovič to vnímal ako neférovú tlačenku. Okamžite ju vyhodil z výskumu, lebo si vraj nedá rozkazovať… Vtedy som u neho skončil. Odvolal ma z výskumu a musel som na hrade kresliť keramiku. Po dvoch-troch rokoch začali moje veľké výskumy na Liptovskej Mare. Odrazu sme boli kolegovia a takmer v jednom regióne. Ale ja som zmierlivý človek. Prišiel som za ním, nech sa nehnevá, čo bolo-bolo, a tak ma vzal na milosť. Potom aj počúval, keď som mu veľmi opatrne pri jeho výskumoch niečo radil. Nie vždy to pomohlo. Ťažko tiež znášal, že si niekto cudzí dovolil pracovať na Orave. Keď som v roku 1985 pri hľadaní miesta starého pokladu na Trninách (Dolný Kubín-Veľký Bysterec) našiel nový depot (mimochodom asi prvý hromadný nález na Slovensku, čo sa našiel detektorom), bol z toho vskutku nešťastný. Darmo som mu pre jeho dodnes hodnotnú knižku o praveku Oravy venoval popis i fotky nálezu. So všetkou úctou som sa ho pokúšal presvedčiť aj pri interpretácii nálezov na Ostražici pri Nižnej. Odkrytá vnútorná hradba sa ukázala ako klasický neskorolaténsky typ „Pfostenschlitzmauer“, zatiaľ čo vonkajšia bola zrejme halštatská. Ale jemu sa ľúbilo, že ide o akropolu a predhradie z jednej doby. Ten istý model poznáme aj z ďalších lokalít, ktorých opevnenia v mladších obdobiach zmenšovali.

Na Orave pôsobili ďalšie osobnosti. Archeológ Alojz Habovštiak, rodák z Krivej, robil o. i. aj archeologický výskum na Orave – novovekého opevnenia v Tvrdošíne. Andrej Kavuljak síce archeológiu priamo nerobil, ale spracoval dejiny Oravy. Poznali ste ich?

Spomínate si na Alojza Habovštiaka vo vzťahu k severu Slovenska?

Nie. Ale na neho si dobre spomínam. Veď pracoval v ústave, potom odišiel za generálneho riaditeľa SNM. Bol to veľmi imponujúci a kultivovaný človek. Sám rozprával, že pochádzal z biednej chalúpky z Krivej. Nijak sa nehanbil za svoj hendikep, chýbajúcu ruku, o ktorú prišiel ako chlapec na rezačke. Andreja Kavuljaka som nepoznal. Z Oravy, z Pucova bol aj Gabriel Povala, politicky prenasledovaný kňaz, ktorý nemohol pôsobiť v pastorácii. Pracoval v Archeologickom ústave i v Považskom múzeu a na Považí viedol viaceré výskumy. Sám som publikoval jeho veľmi dobre zdokumentovaný výskum v Beluši.

V SNM Martine pôsobil Milan Slaninák. Jeho ste poznali?

S ním som mal byť v Bratislave v ročníku spolu s profesorom A. Ruttkayom a pamiatkárkou Š. Tóthovou. Slaninák bol veľký svojráz. Bol veľký športovec – lyžiar. Bol inštruktor lyžovania, celú zimu miesto v škole bol na svahu, vždy do bronzova opálený. Z veľkého športovca nakoniec zostal vozíčkar s ťažkou cukrovkou. Bol to spoločenský a príjemný človek. Výborne sme spolu vychádzali. Niektorých vecí však bola škoda, mnoho nálezov a nálezísk beznádejne odišlo. Príkladom môže byť Rakša, kde je doložená produkcia laténskych žarnovov. V kameňolome, čo narušil časť sídliska pod Hrádkom, pracoval istý osvietený človek, tuším vedúci smeny, ktorý sledoval, ako pri ťažbe zo steny padali andezitové žarnovy. Boli na to nahnevaní, lebo im to kazilo mlyny čo drvili vápenec. Vytriedené kusy odkladali bokom. Majster s Milanom chodievali spolu na ryby. On mu furt omieľal dookola, že kedy sa konečne pôjde na to pozrieť a niečo podnikne. Ja som po prvej informácii zobral auto z Liptovskej Mary a na dvakrát som všetky žarnovy poodvážal. S Petrom Rothom sme ešte na lanách zo steny lomu vybrali jamy, v ktorých tie žarnovy boli sekundárne pohádzané. Tie andezity sa v okolí dajú stále nájsť, musela to byť veľkovýroba.

Viem, že sa Vám ťažko zvyká na úlohu klasika, ale vaše roky skúseností nepustia. Ako vnímate súčasnú komunitu archeológov a čo by ste jej odporučili, aby robila svoju prácu lepšie?

Uff. To je zložitá otázka. Ideálne by bolo aby dva niekedy proti sebe stojace bloky – akademický a pamiatkarsky – našli jednoznačnú spoločnú reč. Mnohé osobné väzby fungujú, ale zase mnohé nefungujú, čo je na škodu veci. V tom sa určite obaja zhodneme. Samozrejme archeológovia musia dbať na literu zákona a predpisov, ktorú vy sme povinní dodržiavať, ale zas profesionálov by zákon v niektorých činnostiach nemal tak obmedzovať, ako ich blokuje dnes. Vieme, že forma takzvaných splnomocnení na vyzdvihnutie nálezu je dobrá vec, ale toto je len ústretový krok. Zákon by sa mal aktualizovať tak, aby pamiatka a jej záchrana či ochrana bola na prvom mieste a až potom všetko ostatné.

K tomu sa ešte dostanem. Ale je podľa Vás reálne, aby sme vedeli „ťahať za jeden povraz“?

Ja myslím, že určite. K tomu ešte dodám, že tri slovenské vysoké školy s archeologickými katedrami, samozrejme robia čo môžu, ale kvalita terénnej praxe študentov je ich slabina. Naše školy žiaľ produkujú bádateľov, ktorí praktickú stránku výskumu málo ovládajú.

Problémom však je, že na školy sa dostávajú študenti, ktorí k archeológii často nemajú žiaden vzťah.

Súhlasím. Viem, že je to zacyklované, pretože pri nízkom počte študentov sa musia starať, aby katedra fungovala a prežila.

K. Pieta na jednej z medzinárodných konferencií o dobe laténskej vo Zvíkove, 2015 (foto: M. Furman)

Teraz by som prešiel na vzájomne vášnivú tému, s ktorou žijeme dlho a nie sme pri nej jednotní. Jedným z rozdielnych názorov medzi archeológmi je pohľad na detektorizmus. Začal by som pohľadom na búrlivé 90.roky. Z viacerých zdrojov blízkych detektoristom mám informácie, že vtedy k nám chodili doslova „detektoristické zájazdy“, predovšetkým z Moravy a Čiech, ktorí boli podkutí odbornou literatúrou a vykradávali známe archeologické náleziská. Tušili ste, že to rabovanie môže mať tak veľké rozmery?

Prvé detektory, ktoré mal ústav (asi tri) neboli veľmi účinné. [10] Ja som bol jeden z tých, ktorému jeden z nich prisunuli. Vtedy sme však začali hlásať zvrátený názor, ktorý mimochodom stále medzi niektorými koluje: nenarušovať celky, nelúpiť, nevyzobávať zlaté zrniečka. Tak ja miesto toho, aby som chodil s detektorom po Liptove či po Turci, som ho mal v skrini a používal sa len pri výskume. Potom prišli deväťdesiate roky, kedy sa zrazu všade rozbehlo amatérske hľadanie. Zrazu sa objavili veľké objemy nálezov, o ktorých vieme len dodatočne z rozprávania, napr. v Blatnici – Plešovici, kde sa našlo od 40 do 90 depotov, medzi nimi úplne raritné veci. Vysvitá, že lokalít s hromadnými nálezmi je nespočetné množstvo. A my po detektoristoch zbierame len omrvinky.

Nie je hádam jeden štát, ktorý by nemal s detektorizmom problém. V tomto treba prejsť u nás na inú vieru, na inú, účinnejšiu taktiku, taktiku podchytenia a zaangažovania tých z laikov, ktorým sa dá dôverovať. To, čo už sa u nás robí zatiaľ neoficiálne, v Čechách už to robia organizovane, v Nemecku či v Škandinávii už veľmi dávno a veľmi účinne. Tam už majú hádam druhú generáciu organizovaných skupín hľadačov-spolupracovníkov a výborné výsledky takejto spolupráce, postavenej na deklarovanej odbornej kontrole a vzájomnej dôvere. Účinný dohľad pri tom samozrejme musí vždy byť. Ale jednoducho sa to musí do toho zákona dostať. Musíme znenie zákona, upraviť tak, aby sa legalizovala a rozvinula spolupráca s angažovanými laikmi. Je žalostné a zarážajúce, že takúto úpravu zákona pracovná skupina Archeologickej rady pri MK SR v roku 2014 pripravila, na rokovaniach Archeologickej spoločnosti to obec odborníkov prediskutovala, odhlasovala a nejaký démon na ministerstve to zasunul do šuplíka a nikdy sa to nedostalo ďalej. Potom v roku 2017 vznikla na ministerstve kultúry tzv. Dočasná pracovná skupina na úpravu legislatívy, ktorá viackrát rokovala. Návrh zapojenia laickej verejnosti sme opätovne vytiahli a spolu so zástupcami všetkých zainteresovaných inštitúcií znovu spresnili, vylepšili a odsúhlasili, ale znova sa to odložilo nabok. Tak sa pýtam, kto tu škodí archeológii a záchrane pamiatok?

Myslím si, že je to tým, že na zodpovedných miestach rozhodujú o tom nekompetentní ľudia.

Obávam sa, že je to horšie. Že sa to robí schválne. Tu už nejde o animozity, veď sa na výsledku podieľali všetky zainteresované strany. V súvislosti so zapojením laikov do archeologických prieskumov a ich možného zlyhania rád argumentujem veľmi vecným spôsobom – čo naši archeologickí robotníci? Takisto je tu riziko, že si niečo strčí do vačku. Na základe podpísanej dohody pracuje pod dozorom zodpovedného odborníka. To je predsa to isté, ako by laik chodil (kontrolovane a pri základnej lokalizácii) zbierať po poli či po horách črepy či pomocou detektora zachraňovať kovové predmety pred ich odcudzením súkromníkmi či zničením pri oraní.

Je to ale veľmi ťažká a zodpovedná práca, lebo vy ako zodpovedná osoba tým ľuďom musíte dôverovať a nie vždy to vyjde.

Je to ako medzi ľuďmi. Netreba sa s každým kamarátiť. Tiež sa nekamarátim s každým a okolo mňa krúžia možno desiatky hľadačov, ale ja mám len vybraných ľudí, ktorým dôverujem. Stane sa, že sa na mňa odvolávajú hľadači, ktorí ma nikdy nevideli. Ako vo všetkom v živote, v spolupráci je aj kus vykalkulovaného rizika. Ale to sa oplatí podstúpiť.

V tej dobe pracovali archeológovia len na AÚ SAV, v múzeách a školách. Bavili ste sa o tom? Ako sa k tomu vtedajšia komunita archeológov stavala?

Prebiehalo to akosi mimo nás, na pozadí našej práce. Vtedajší pasívny stav voči hľadačom je adresná kritika na nás všetkých. Všetci sme mali svoje ciele a starosti, ja Liptovskú Maru či ďalšie aktivity a druhý neviem čo. Vystihuje to môj vtedajší detektor v skrini. Namiesto toho, aby som zachraňoval ohrozené nálezy, robil som výskumy. Archeologická spoločnosť, Archeologický ústav, školy, nikto nevyzýval na záchranu archeologických pamiatok. Namiesto toho sa občas všeobecne diskutovalo o etike vedeckej práce.

V súčasnosti nastáva znova alarmujúca situácia – zverejňuje sa LIDAR čím sa ponúka rabovanie na miestach, ktoré neboli doposiaľ známe. Mám bytostný pocit, že sa ocitáme v nových „90.rokoch“. Archeológov v teréne je minimum, detektoristov tisíce. Čo s tým?

Pridajte si tam kľudne nové generácie detektorov, ktorých majitelia sa vracajú na staré lokality a nachádzajú veci, o ktorých sme netušili. Teraz by sme mali robiť to, čo sme zaspali v 90. rokoch, menej teoretizovať a viac zachraňovať.

Vy patríte do skupiny, ktorá sa snaží s detektoristami spolupracovať. Radím sa k nim aj ja. Mám však dosť striktné podmienky – bezodplatné odovzdanie nálezov a podieľanie sa na overení miest, odkiaľ nálezy pochádzajú. Vo vašich prácach sa objavujú aj nálezy, ktoré sú v súkromných zbierkach. Na jednej strane chápem, že „aspoň“ o nálezoch vieme, na druhej strane mi to príde ako nepriame podporovanie detektorizmu. Nemyslíte si, že do budúcna to môže byť problém? Každý človek je smrteľný, súkromné zbierky sa v pozostalosti stratia a my sa k nim už nikdy nedostaneme.

Na druhej strane, keď už ten predmet sa stratí, tak ostane aspoň v literárnej podobe. Ešte preskočím jednu vec, ako sme sa bavili o zákonoch, veď čo nám bráni, urobiť to, čo urobili Maďari, Česi, Poliaci, kde sa legalizovali súkromné zbierky. Čiže vyhlásili amnestiu na vlastníctvo archeologických nálezov, ale dostali súkromné zbierky pod kontrolu a vybrané artefakty v nich boli v múzeách zaevidované, zdokumentované a majiteľ s nimi nemôže voľne disponovať.

K tomu sa ešte dostaneme.

Ale to je na margo tej odpovede. Ten dotyčný, pokiaľ to nie je gauner, ktorý kšeftuje a vymieňa, čo je podľa mňa tá najväčšie darebáctvo, že napríklad roztrhá depot – ja zbieram nože, ty sekery, tak si to rozdelíme. Ale mnohí z nich, a iste aj vy pár poznáte, by dali nadšene zbierky pod kuratelu múzea s tým, že im ostane, aby sa mohli tešiť, ale aby si to mohli legalizovať a mohli si to poistiť, publikovať a ukazovať. Čo nám v tom bráni? Zákon. Maďari to rozumne zrealizovali. Kedysi som bol v Národnom múzeu v Budapešti v čase, keď u nich amnestia prebiehala. Denne tam chodili súkromní zberatelia dať si zbierku prihlásiť a legalizovať. Funguje to ako ktorákoľvek iná zbierka, napríklad zbierka obrazov. Príde kurátor a napríklad povie: dobre, Kompánka máme dosť, toho si môžete nechať, ale tu je Weiner-Kráľ! Jééj, tak z tých troch, tento jeden musí byť zapísaný v SNG, s ním nesmiete disponovať bez súhlasu galérie. To je všetko.

A čo sa stane v prípade úmrtia majiteľa zbierky?

No podľa zákona. K niekto z pozostalých zbierku zdedí, s ňou na neho prejde aj zmluvný vzťah s národnou galériou, alebo v našom prípade s národným múzeom. Potomok, alebo dedič musí dohodu rešpektovať. Chvíľu sme sa bavili zisťovaním, koľko politikov či vplyvných ľudí malo či má súkromné archeologické zbierky. A nielen archeologické. Archeologickou amnestiou by sme len získali. Všetci.

Vy to vnímate ináč, ako sa to interpretuje v pamiatkarskom prostredí. V ňom sa amnestia chápe tak, že tí, ktorí majú archeologické zbierky tak ich odovzdajú.

Nie. To neprejde. Krásne by to bolo, ale je jasné, že sa bude podvádzať, odovzdajú len časť a to najlepšie si aj tak nechajú. Ale spomenutý model, nazvem ho maďarský, hoc to oni nevymysleli, je podľa mňa účinný. Zberateľ vytiahne aj to, čo má v banke v trezore, pretože si to chce poistiť a nikto mu to nezoberie. A odborník má k tomu prístup.

Toto je úplne iný prístup, ktorý sa na Pamiatkovom úrade vôbec neriešil.

Veľa by sa tým vyriešilo. Isteže nie všetko. Vždy budú špekulanti , tí, čo budú fungovať pokútne. Tí by sa vždy báli, že či sa nepôjde po ich stopách. To by sa muselo ozaj spraviť ako AMNESTIA, s veľkým A.

Lenže s tým súvisí ďalšia vec. Kto by to urobil a akým spôsobom? Na to nie sú ľudia. Pamiatkari na to nemajú kapacity.

Nie pamiatkari. Ja si myslím, že by to mali robiť múzeá. Veď je to súčasť zbierkových fondov. Neviem, či by to zo zákona smeli byť len štátne múzeá. Alebo by sa mohli zapojiť aj župné múzeá, to je mimo nás dvoch, k tomu by museli vyjadriť právnici.

Keby ste mali právomoc upraviť legislatívu ochrany archeologického dedičstva, ako by vyzerala?

Toto, čo sme spomínali sú veľmi vážne kroky, ktoré by sa mali podniknúť. To znamená amnestia a spolupráca s laikmi, ktorí by mali právomoc robiť prieskumy pod kuratelou oprávnenej osoby. A zjednodušiť administratívne kroky pri záchrane nálezov pre oprávnené osoby.

Ale to by mali právomoc chodiť podľa vás aj na evidované archeologické lokality, alebo len mimo nich?

To neviem v tej chvíli rýchlo vymyslieť. Ale muselo by to byť operatívne a samozrejme kontrolovateľné. Samozrejme viem, že je rozdiel medzi NKP[11] a územím s archeologickými nálezmi.

V archeológii robím cca 20 rokov. Keď sa na prieskumoch zaniknutých opevnených sídlisk zamýšľam, ako to mohlo v dobe osídlenia vyzerať, napadne mi, že by som bol ochotný obetovať aj niekoľko rokov života za to, aby som sa na chvíľku mohol ocitnúť v ich dobe. Vás to niekedy nenapadlo?

Áno, som trochu literát, takže ma baví aj takáto virtuálna predstava. Veď fantázia, či decentnejšie povedané predstavivosť je základom tvorivých schopností. Predstavivosti v tomto smere veľmi dobre napomáhajú odborne a premyslene realizované stavebné rekonštrukcie, modely, ako je napríklad brána na Bojnej. To každý pocíti ten rozdiel, keď prechádzame cez zvyšky brán na hradiskách, ktoré často vidíme len my, a potom vystúpime na dvanásťmetrovú konštrukciu a pozeráme sa z tej výšky na človiečikov-návštevníkov pod nami, tak to sú naozaj odlišné dojmy. A to ešte, keby sme predstavivosť zapojili do mystického sveta keltských obetísk, ktorých už u nás máme niekoľko… Nedávno sme sa s Terezkou Štolcovou  skúsili zamyslieť nad pohrebnými obradmi v  Poprade-Matejovciach kde sme museli trochu popustiť fantázii uzdu. Žiaľ, naše faktami podoprené vedomosti nestačia reálne aspoň v obrysoch načrtnúť, čím ľudia z „našich nálezísk“ naozaj žili. A pritom nie všetko, pochádzajúce z dávnych čias zaniklo: aj dnes ľudia veria vešticiam a horoskopom, sú antivaxeri a sú logike sa priečiace hoaxy, to všetko zaváňa neprehľadnou, impulzívnou a temnou minulosťou. Poznám viacero celkom rozhľadených ľudí, ktorí z nepochopiteľných dôvodov veria veciam, pri ktorých ani moja fantázia nestačí… Čoho sa boja?

K. Pieta v kniežacej hrobke v Poprade-Matejovciach (osobný archív K. Pietu).

Predpokladám, že každý archeológ má pri svojej práci viac otázok než odpovedí. Ktoré nezodpovedané otázky Vám stále vŕtajú v hlave?

Hmm, tých je dosť. Samozrejme teraz kvôli hrobke z Popradu žijem obdobím sťahovania národov. A nakrátko som opustil iné projekty, ktoré ma čakajú a neminú, hlavne Bojná, ktorá neustále prekvapuje. Najviac sa teším na spracovanie super lokality Horné Orešany – Slepý vrch, odkiaľ máme nakopaných množstvo úžasných drobných predmetov z dvoch horizontov včasnej doby laténskej. Spolu s Braňom Kovárom  ideme spracovať a vyhodnotiť časovo na seba nadväzujúcu trojicu významných laténskych lokalít – Čachtice, Trenčianske Bohuslavice, Košeca-Nozdrovice. A teraz konkrétnejšie k nezodpovedaným otázkam: trošku zápasím s výkladom sídliskových hiátov či kríz v niektorých oblastiach Slovenska, čo je problém, ktorý sa musí vysvetliť komplexne, s klimatológmi, palinológmi a ďalšími odborníkmi. Napríklad pri sledovaní histórie susedných rímskych provincií okrem vojnových stretnutí zaznamenávame aj vplyvy iných faktorov, ktoré na určitú dobu ovplyvnili vtedajší život: neúrody, epidémie, katastrofické zemetrasenia. U „barbarov“ takéto udalosti predsa museli mať zničujúce dopady. Výhody takejto komplexnej interdisciplinárnej spolupráce na plastickosť dobového obrazu sa jasne ukázali pri spracovaní hrobky z Popradu-Matejoviec.

Do literatúry ste zaviedli ľud severokarpatskej skupiny.

Medzi nami, to nie je práve najlepšie zvolený názov, ktorý sa však všeobecne zaužíval, tak by mal napriek výhradám zostať. Kedysi som aj vyjednával na nejakých tematických konferenciách, či tento názov nejako nepremenovať, ale bez úspechu. Kedysi som chcel nahradiť rovnako nepresný názov púchovská kultúra za „skupinu“ a  profesor Radomír Pleiner, ktorého som veľmi obdivoval mi raz na to povedal: „Prosím tě, vždyť to je jedno, lidé si na to zvykli, tak to už nech tak a nerejpej se v tom“. Tak už som názov potom nechal v pôvodnej historickej podobe.

Ako by ste ľud severokarpatskej skupiny charakterizovali pre bežných ľudí – materiálne, kultúrne, etnicky?

Zatiaľ všetko hovorí pre to, že to boli „post-przeworáci“, novopríšelci, ľudia, čo preliezli cez Karpaty. Podľa mňa presídlili do znovu zalesnenej a minimálne obývanej krajiny. Žiaľbohu nemáme poriadne palinologické vzorky, ani možnosti stronciových analýz. Vieme však, že dvadsaťročný mladík z hrobky, pochovaný okolo roku 380 po Kr. už zo Spiša pochádzal. Prehľadal som depozitáre, dal pourčovať zvieracie kosti a archeobotanické vzorky a získali sme aj niekoľko nových údajov C14. Takže o hospodárstve týchto horalov, hutníkov a kováčov sa aspoň niečo dozvieme. Máme však aj prekvapivo vyspelé poľnohospodárske náradie včítane súčastí oradiel. Aj zásluhou vašich aktivít.

Na záver mám ešte tri otázky. Čím momentálne žijete?

Stále bojujem na Bojnej, je tam skvelé zázemie spolupracovníkov, angažovaný starosta, zainteresovaní lesníci. Spolupráca funguje ako dobre namazaný stroj. So mnou tam je aj Mirka Jakubčinová a Zbyšek Robak, schopní bádatelia, ktorí to potiahnu ďalej. Ostatným prínosom  vďaka LIDARu sú mohyly, objavené z roku 2021, ktoré už poskytli prvé zaujímavé výsledky. Aj na hradisku Valy sme v tom roku našli ďalšie hromadné nálezy. Dokonca v sonde, čo sa podarí ozaj len raz za čas, sme našli depot náramkov  unětickej kultúry. Potešili sa aj kolegovia „bronzáci“.

Je niečo, čo by ste zmenili, prípadne urobili v živote ináč, keby ste mohli?

Mne osud žičil. Ani by som nerozmýšľal nad tým, žeby niečo malo byť inak. Nie súkromne, ale profesne. Samozrejme, nie vždy som rozumne kalkuloval s časom a svojimi kapacitami. Včítane tých detektorov, najmä keď si spomínam, kade som všade chodil, zbieral čriepky a v skrini som mal detektor.

Za čo ste v živote najviac vďačný?

Väčšinou sa oprávnene patrí povedať, že za zdravie, dostatok energie alebo niečo podobné. Ja som vďačný zato, že som mal viackrát šťastie. V súkromí, v stresových situáciách i v práci. Motív šťastia a náhody som použil ako tému položartovnej slávnostnej prednášky „Náhoda v práci archeológa“ v Smoleniciach, pri jubileu predsedu SAV Štefana Lubyho. Popisoval som v nej, ako ma pri práci stretla náhoda a tým sa podarilo niečo zachrániť i objaviť. Príklad: keď som na jeseň v roku 1986 navštívil dr. Veroniku Plachú na Devíne, zbadal som z práve začisťovaného profilu vyčnievať malý kúsok dnes už známeho zuhoľnateného bochníka chleba zo sťahovania národov. Práce som zastavil. Keby som bol tadiaľ prechádzal o päť minút neskôr, už by ho nebolo, rozpadol by sa na prach. Krehký, na vzduchu korodujúci objekt vtedy zachránil náter bielkom z vajíčok, narýchlo kúpených v miestnom obchode. A takých príhod som zažil viac. Takže (aj) náhode môžem vďačiť za veľa. Život je náhoda.

Alebo môžeme sa na to pozrieť aj z iného uhlu, že nič nie je náhoda.

Keď sa to otočí, tak áno. Keby som usilovne nebehal po kopcoch, tak by som tu náhodu nestretol. Aj vy keby ste sedeli a len úradovali, tak mnoho vecí tu dnes jednoducho nie je.

Určite. Prajem Vám všetko dobré a dúfam, že budeme môcť čo najdlhšie takto spolu zachraňovať naše bohaté archeologické dedičstvo. Vďaka za Váš čas a rozhovor.

 

 

V Nitre, 19. novembra 2021

Pýtal sa Martin Furman

Rozhovor bol autorizovaný.

[1] Viac o kňazovi Alfrédovi Stachovi sa dočítate tu: http://cataj.fara.sk/2017/02/knazi-pochadzajuci-z-cataja/

[2] Viac o Václavovi Furmánkovi sa dočítate tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1clav_Furm%C3%A1nek

[3] Viac o Vladimíovi Gošovi sa dočítate tu: https://www.slu.cz/fpf/cz/ustav-archeologie/lide/vladimir-gos/osobni-stranka/

[4] Viac o Emanuelovi Greplovi sa dočítate tu: https://galerieosobnosti.muzeumnj.cz/emanuel-grepl

[5] Viac o Bořivojovi Dostálovi sa dočítate tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/Bo%C5%99ivoj_Dost%C3%A1l

[6] Viac o Vladimírovi Podborskom sa dočítate tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Podborsk%C3%BD_(archeolog)

[7] „Drevená búda ešte stále na Liptovskej Mare je, tri roky som v nej býval“, poznámka dr. K. Pietu

[8] Článok o výsledkoch analýz z Demänovskej hory, Iľanovskej Poludnice a Končistého v spoluautorstve s L. Benedikovou a P. Bártom je aktuálne publikovaná.

[9] My sme v Brne na rozdiel od Prahy a Bratislavy boli náročne pripravovaní pre terén. Ako študenti sme museli povinne robiť aj drobné záchranné výskumy. Cez ústav nám dali zdokumentovať v piesočníku narušené objekty – vykopať, zdokumentovať, odovzdať a publikovať. Ako tretiaci sme už mali malé článočky. Vtedy to školenie v Brne bolo príkladné, také nemecké (poznámka K. Pietu k praxi na vysokej škole počas jeho štúdia).

[10] K tomu sú aj humorné začiatky keď prvé detektory sa kúpili, ktorými sa hľadali káble, čo sa pre archeológiu vôbec nedalo použiť, poznámka K. Pietu na okraj.

[11] Národná kultúrna pamiatka, pozn. autora.

Karol Pieta – Napísali o ňom

20. januára 2021 / / Komentáre vypnuté na Karol Pieta – Napísali o ňom

Karol Pieta, Levoča 2019 (foto: M. Furman)

Rozhovor Martina Furmana s archeológom pôsobiacim v Považskom múzeu v rokoch 1966-2007, Mgr. Jozefom Moravčíkom.

V Žiline, 4. november 2021.

S Karolom Pietom sa poznáte už desaťročia. Kedy a pri akej príležitosti ste sa spoznali?

Spoznali sme sa v roku 1967 v zime, keď som chodil do AÚ SAV do knižnice študovať literatúru k mojej diplomovej práci o Počiatkoch slovanského osídlenia na východnom Slovensku. Pri jednej služobnej ceste ako som išiel na Nitriansky hrad, kde bolo vtedy sídlo ústavu, kráčal predo mnou nejaký mladý muž s veľkou taškou v ruke. Po príchode do ústavnej knižnice sa po krátkom čase otvorili dvere a prišiel ku mne práve ten mladý pán s ponukou spolupráce, keďže on sa bude venovať výskumu Liptovskej Mary  a tak môžeme spolupracovať na výskumoch severného Slovenska. Meno dotyčného pána bolo Karol Pieta. Tak sa začala naša dlhoročná spolupráca.

Spolupracovali ste s ním na viacerých  významných výskumoch. Jeden z najdôležitejších výskumov pre slovenskú archeológiu vo vzťahu k spracovaniu železnej rudy bol výskum taviacich pecí vo Varíne. Ako si na to spomínate? Ako ste sa k tomu dostali a ako výskum prebiehal?

V rokoch 1979 a 1986 sme robili podrobný prieskum púchovských hrádkov v okolí obetiska v Prosnom, ktoré sme spolu s Dr. Petrovským-Šichmanom skúmali ešte v roku 1966. K. Pieta sa ujal jeho spracovania a spolu sme výskum publikovali v Slovenskej archeológii v roku 1980. Na lokalitu Železná studňa vo Varíne ma upozornil občan Varína, ktorý bol aj obchodníkom v Krasňanoch, kde sme mali depozitáre a často sme sa tam stretávali. Po melioráciách sa objavovali na lokalite kusy železnej trosky a bolo zrejmé, že tu mohli byť hutnícke zariadenia. Dr. Pietovi som dal o tomto objave informáciu a v roku 1981 sme tu urobili spolu s Ing. Tirpákom podrobný prieskum, pri ktorom sa zistilo viacero mohylových útvarov, ktoré vykazovali prítomnosť železa. Dr. Pieta vybavil na riaditeľstve AÚ SAV finančné prostriedky, maringotku a búdu na ukladanie pracovných nástrojov a nálezov. Výskum trval tri sezóny od roku 1982 do roku 1984. V zimných mesiacoch sme mali maringotku aj náradie uskladnené na dvore miestneho JRD, kde robil vedúceho pán Emil Akantis a ten sa postaral aj o odvoz a v lete dovoz maringotky na výskum. Postupne sme preskúmali dve haldy, v ktorých sa objavili hromady železnej trosky, prepálené častí podložia, skládka železnej rudy aj drevného uhlia. Boli sme si istí, že sme objavili taviace zariadenia z prvých storočí n. l., až kým neprišiel na výskum Karolov dobrý priateľ Doc. Dr. R. Pleiner DrSc. z AÚ ČSAV. Ten si vypočul naše vysvetlenia o získaných zariadeniach, ale nás upozornil na silno prepálené bloky hliny obalené železnou troskou, ktoré boli hlavným  objektom nášho výskumu a z nich sa vlastne skladali taviace pece, ktoré fungovali už ako vysoké pece, z ktorých sa najskôr odpichom vypustila roztavená troska a potom po čiastočnom rozobraní pecí sa  vybralo vytavené železo. Podľa Doc. Pleinera tento druh pecí sa dovtedy nenašiel na celom území tzv. Slobodnej Germánie. Podobné pece sa objavili iba na území rímskych provincií. Rímsky historik Tacitus písal vo svojom diele o Kotínoch ako o zdatných spracovateľoch železa, ktorí platili tzv. tribut germánskym Kvádom.  Dr. K. Pieta vo svojej kandidátskej dizertácii spojil ľud púchovskej kultúry s kmeňom Kotínov, ktorých cisár Marcus Aurelius presťahoval koncom 2. stor. n. l. do Panónie za trest, že sa odmietli zúčastniť bojov proti Markomanom a Kvádom, ktoré sa odohrávali aj na našom území.

Karol Pieta je nepochybne jeden z najvýznamnejších archeológov Slovenska. Ako by ste charakterizovali jeho osobu?

Od začiatku nášho stretnutia som si u neho vážil zásadovosť a kamarátske vzťahy nielen k mojej osobe, ale aj k okoliu. Nikdy sa nepovyšoval, ale vždy bol ochotný pomôcť odbornou radou, alebo priamo na samotných výskumoch mladších kolegov. Bol veľmi zaujatý svojim výskumom Liptovskej Mary, kde sa mu podarilo vybudovať prvý skanzen na severnom Slovensku a výskumu sídlisk aj opevneniu na Havránku venoval vyše 40 rokov svojho života. Napriek rodinnej tragédii, keď prišiel o manželku dokázal vychovať dve malé dcérky a dať im pevný základ do života. Dr. K. Pieta je od svojich stredoškolských rokov vášnivým výskumníkom slovenskej archeológie a dokonca som zistil v knihe o mojej rodnej obci Močenku, že tu už ako 16-ročný robil prvé prieskumy a postaral sa o poznanie najstaršieho osídlenia našej dediny. Roky, ktoré venoval výskumom najmä z obdobia laténu mu priniesli bohatstvo dokumentov o tomto období, ktoré zúročil v desiatkach publikácií a odborných článkoch uverejnených nielen v Slovenskej archeológii Študijných zvestiach, ale aj v mnohých publikáciách z okolitých štátov. Svoje bohaté vedomosti odovzdával študentom nielen v Brne, ale aj vo Viedni.  Keď sa objavili vzácne zlaté plakety z hradiska v Bojnej, s vervou sa pustil do výskumu tohto mimoriadneho slovanského hradiska, kde počas mnohoročných výskumov objavil ohromné množstvo vzácnych pamiatok, sídliskové objekty, ale najmä sa mu podarilo zrekonštruovať doteraz najväčšiu bránu do opevnenia, aká bola na Slovensku preskúmaná. V roku 2000 sme spolu realizovali expozíciu venovanú púchovskej kultúre, umiestnenú v Župnom dome v Púchove, ktorá bola vôbec prvou venovanou jedinej kultúre na Slovensku.

Inšpiroval Vás v niečom počas Vašej dlhoročnej práce archeológa v Považskom múzeu?

Inšpiroval najmä v tom, že treba čím skôr publikovať nové objavy a nálezy, aby sa aj ostatná odborná verejnosť mohla s nimi oboznámiť. Preto som v každom novom čísle Vlastivedného zborníka Považia uverejňoval rozsiahle príspevky o nových nálezoch, najmä z okresov Považská Bystrica a Žilina. Po vzore Dr. Petrovského-Šichmana som viedol archeologický krúžok v Púchove a desať rokov v Považskej Bystrici. Od roku 1974, kedy vyšlo prvé číslo AVANS-u som až do roku 2002 pravidelne prispieval o nových objavoch v našej zbernej oblasti aj o svojich posledných výskumoch v Žiline. Bol mi vzorom aj pri realizácii výstav a expozícií, kde nič nenechával na náhodu a vždy sa snažil prezentovať predmety tak, aby im  návštevníci čo najlepšie rozumeli.

Spomínate si v súvislosti s ním na nejaké výnimočné/úsmevné udalosti?

Tých bolo viacero najmä počas našich prieskumov hrádkov v okolí Púchova a Považskej Bystrice. Mali sme taký starší rumunský gazík, a batéria sa dosť rýchlo vybíjala a tak sme ju večer tajne nosili na izbu v Belušských Slatinách, kde sme boli ubytovaní a do rána sme ju opäť nabili. Pri cestách po kopcoch sa nám podarilo prederaviť hadicu od nádrže do karburátora. Jediným riešením bolo to nejako zastaviť, aby nám nevytiekol všetok benzín. Výmyselník Dr. Pieta tam vrazil trň zo šípovej ruže a tak sme prišli až do opravovne ČSAD, kde nám to opravili.

Ako vnímate jeho neustále aktívnu a húževnatú prácu na poli archeológie aj napriek pokročilému veku?

Obdivujem jeho úžasnú vitalitu. Dokonca keď som sa dozvedel, že má vážne zdravotné problémy ani som sa neodvážil spýtať ako mu vlastne je. Iba Dr. Bednár ma informoval, že už je na tom lepšie. Ale on o svojej nemoci otvorene hovoril a dokonca bol aj s riaditeľom ústavu až v Číne na odbornej návšteve. Niekoľko volebných období robí námestníka riaditeľa, lebo iného lepšieho na túto funkciu nemajú. Svojho času keď som bol na konferencii Krásne nad Kysucou a Dr. Bednár ma viezol domov, sme na túto tému hovorili a sám priznal, že okrem Dr. Pietu si nevie predstaviť, kto by túto náročnú funkciu zvládol. A to si ešte z rozmaru vybral výskum v Kuvajte, kde sa venoval úplne inej problematike ako doteraz na Slovensku. Po viacerých pozvaniach sme ho boli aj s manželkou navštíviť na hradisku v Bojnej.  Jemu nestačilo, aby nám podal základné informácie v expozícii v dedine, museli sme s ním absolvovať cestu až na akropolu hradiska najmä k výskumu už spomínanej veľkej brány. Keď som sa ho spýtal, prečo sa tohto veľkého výskumu neujali kolegovia slovanisti, odpovedal, že by to asi nezvládli a jeho manželka Zuzka si myslí, že by sa doma asi zbláznil, keby musel sedieť na lavičke ako dôchodca. Dokonca, keď sme realizovali expozíciu o púchovskej kultúre v Púchove on už budoval opevnenie na nejakom hradisku v Rakúsku a zo Slovenska tam vozili aj s jeho asistentom Štefanom drevo na budovanie valov, lebo tam bolo omnoho drahšie. Je to nezmar, ako bol jeho otec, ktorý sa tiež dožil 80 rokov a stále bol čiperný.

Kedy ste sa stretli naposledy a pri akej príležitosti?

Naposledy sme sa stretli na prezentácii publikácie Budatínsky hrad v Považskom múzeu v roku 2017 a niekoľkokrát aj na hradisku Divinka Veľký vrch.

Ďakujem za rozhovor.

 

 

Karol Pieta – Bibliografia

20. januára 2021 / / Komentáre vypnuté na Karol Pieta – Bibliografia

do roku 2011 spracované zo zborníka ARCHEOLÓGIA NA PRAHU HISTÓRIE. K životnému jubileu Karola Pietu, Nitra 2012, s. 13-22 (zostavila Daniela Fábiková).

po roku 2011 spracoval M. Furman z podkladov PhDr. Karola Pietu, DrSc.

Bibliografia Karola Pietu

1961

  1. Výskum v Cejkove I v roku 1960 (spoluautor L. Bánesz). Štud. Zvesti AÚ SAV 6, 1961, 5 – 29.

1963

  1. Mladohradištní sídlištní objekt z Podivína (spoluautor V. Furmánek). Sbor. Prací Fil. Fak. Brno E 12, 1963, 130 – 135.

1964

  1. Zisťovací výskum v Hradci, okr. Prievidza (spoluautorka D. Bialeková). Slov. Arch. 12, 1964, 447 – 462.

1966

  1. Púchovská kultúra. Zprávy Čsl. Spol. Arch. 8/1, 1966, 30 – 40.

1967

  1. Zisťovací výskum v Liptovskej Mare. Arch. Rozhledy 19, 1967, 618 – 620, 623 – 632.

1968

  1. Nové archeologické výskumy v Liptove. In: Prehľad 68. Ružomberok 1968, 6 – 7.
  2. Tajomstvá Liptovskej Mary. In: Liptov 10. Liptovský Mikuláš 1968, 2.

1970

  1. Archeologický výskum Liptova v rokoch 1965 – 1968. Liptov 1, 1970, 101 – 120.

1971

  1. Die Höhensiedlungen der Púchov-Gruppe bei Liptovská Mara. Arch. Rozhledy 23, 1971, 326 – 334.
  2. Nové sídliskové nálezy z okolia Plaveckého Podhradia. In: Zborník Záhorského múzea v Skalici 2. Bratislava 1971, 5 – 7.

1972

  1. Osídlenie zo staršej doby rímskej v Liptovskej Mare. Arch. Rozhledy 24, 1972, 34 – 45.
  2. Slovanské osídlenie Liptova v 9. – 12. stor. Liptov 2, 1972, 67 – 82.

1973

  1. Archeologický výskum v Liptovskej Mare. Pam. a Prír. 4, 1973, 29 – 32.
  2. Významný objav na plynovode. In: Elektrón 1. Populárno-náučný časopis. Bratislava 1973, 22 – 23.

1974

  1. Pokračovanie výskumu v Liptovskej Mare v roku 1974. AVANS 1974, 1975, 81 – 82.
  2. Sídlisko z doby rímskej v Beluši. Slov. Arch. 22, 1974, 89 – 105.

1975

  1. Liptovská Mara. Hradisko a komplex včasnodejinných sídlisk. In: III. medzinárodný kongres slovanskej archeológie, Bratislava 7. – 14. september 1975. Nitra 1975, 3 – 13.
  2. Výskum v Liptovskej Mare v roku 1975. AVANS 1975, 1976, 195 – 196.

1976

  1. Výskum v Podturni (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1975, 1976, 101, 103.
  2. Za tajomstvami našej dávnej minulosti. In: Domová pokladnica 1976. Bratislava 1975, 130 – 132.

1977

  1. Nowe odkrycia objektów z póznego okresu halsztatckiego i z okresu lateńskiego na pólnocznej Slowacji. Acta Arch. Carpathica 17, 1977, 161 – 169.
  2. Výskum Podtureň-Bašta v roku 1976 (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1976, 1977, 123 – 124.
  3. Výskum v Liptovskej Mare v roku 1976. AVANS 1976, 1977, 230 – 231.
  4. Zu Besiedlungsproblemen in der Slowakei an der Wende der Zeitrechnung. In: Symposium Ausklang der Latène-Zivilisation und Anfänge der germanischen Besiedlung im mittleren Donaugebiet. Bratislava 1977, 283 – 296.

1978

  1. Civilizácia ako archeologická kategória. In: Základné metodologické problémy a marxistické kategórie v archeológii. Nitra 1978, 80 – 86.
  2. Liptovská Mara. In: B. Chropovský (Ed.): Významné slovanské náleziská na Slovensku. Bratislava 1978, 121 – 123.
  3. PhDr. Blažej Benadik, CSc., šesťdesiatročný. Slov. Arch. 26, 1978, 433 – 435.
  4. Pokračovanie výskumu v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare. AVANS 1977, 1978, 195 – 196.

1979

  1. Archeológia Liptovskej Mary. In: V. Chmelár: Vodné dielo Liptovská Mara. Bratislava 1979, 51 – 53.
  2. Archeologický výskum v Liptovskej Mare. In: Zborník 25 rokov n. p. Váhostav Žilina. Žilina 1979, 5 – 18.
  3. Liptovská Mara – ein frühgeschichtliches Zentrum in slowakischen Karpaten. Altertum 25, 1979, 49 – 55.
  4. Z dávnej minulosti Liptova. PaS 3, 1979, 51 – 56.

1980

  1. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1977. Arch. Rozhledy 32, 1980, 216 – 217.
  2. Hradisko Bobrovec-Mních v Západných Tatrách. AVANS 1978, 1980, 211 – 212.
  3. Prieskum hrádkov púchovskej kultúry v Maríkovskej a Púchovskej doline (spoluautor J. Moravčík). AVANS 1979, 1980, 169 – 171.
  4. Refúgium z doby halštatskej na Demänovskej Pludnici. AVANS 1979, 1980, 165 – 167.
  5. Spätlatènezeitlicher Opferplatz in Prosné (spoluautor J. Moravčík). Slov. Arch. 28, 1980, 245 – 286.
  6. Výskum v Liptovskej Mare. AVANS 1978, 1980, 212 – 214.
  7. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1979. AVANS 1979, 1980, 167 – 168.

1981

  1. Nové nálezy v Rakši. AVANS 1980, 1981, 226 – 228.
  2. Refúgiá z doby halštatskej v Liptove. Liptov 6, 1981, 53 – 65.
  3. The La Téne Period. In: Archaeological Research in Slovakia. Xth International Cogress of Prehistoric and Protohistoric Sciences, Mexico, 19–24 October 1981. Nitra 1981, 97 – 112.
  4. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1980. AVANS 1980, 1981, 228 – 230.

1982

  1. Bronzový kosák s Dohnian. AVANS 1981, 1982, 223.
  2. Die Púchov-Kultur. Arch. Slovaca Monogr. Stud. 1. Nitra 1982.
  3. Nové nálezy v Rakši. AVANS 1980, 1981, 226 – 227.
  4. Probleme der Erforschung der dakischen Besiedlung in der Slowakei. Thraco-Dacica 3, 1982, 35 – 46.
  5. Púchovská kultúra a jej miesto v laténskom vývoji Karpatskej kotliny. In: Metodologické problémy československé archeologie. Praha 1982, 76 – 89.
  6. Titus Kolník, Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei. I. Bratislava 1980 (rec.). Arch. Rozhledy 34, 1982, 448.
  7. Umenie doby železnej. Ars Slovaca Ant. 15. Bratislava 1982. ISBN 61-342-82.
  8. Umenie včasnej doby dejinnej. Encyklopédia Slovenska 6. Bratislava 1982, 178.
  9. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1981. AVANS 1981, 1982, 224 – 226.

1983

  1. Archeologický prieskum na diaľnici úseku Liptovský Ján – Liptovský Hrádok. Bratislava 1983, 12 – 15.
  2. Halštatské výšinné sídliská v Liptove. Arch. Rozhledy 35, 1983, 39 – 48.
  3. Kontakte des nordslowakischen Gebietes mit der antiken Welt. In: Proceedings of the 16th International Eirene Conference, Prague 31. 8. – 4. 9. 1982. Vol. 2. Praha 1983, 215 – 220.
  4. Pohrebisko z doby sťahovania národov v Dvoroch nad Žitavou. Štud. Zvesti AÚ SAV 20, 1983, 175 – 185.
  5. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1982. AVANS 1982, 1983, 201 – 202.
  6. Záchranný výskum v Nitre-Párovských Hájoch (spoluautori L. Kulichová, J. Lomenová). AVANS 1982, 1983, 203 – 204.
  7. Železiarske objekty z doby rímskej a stredoveká dechtárska výroba vo Varíne (spoluautor J. Moravčík). AVANS 1982, 1983, 205 – 207.

1984

  1. Púchovská kultúra. Pyramída 152, 1984, 48 – 56.
  2. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1983. AVANS 1983, 1984, 177 – 179.
  3. Výskum železiarní z doby rímskej vo Varíne (spoluautor J. Moravčík). AVANS 1983, 1984, 180 – 181.

1985

  1. Počiatky odievania na Slovensku (spoluautor V. Furmánek). Ars Slovaca Ant. 19. Bratislava 1985. ISBN 61-768-85.
  2. Stopy výroby žarnovov z doby laténskej v Rakši. AVANS 1984, 1985, 191 – 192, 321.
  3. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1984 (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1984, 1985, 192 – 193, 321 – 322.
  4. Z dávnej minulosti Liptova. Slovensko 9/8, 1985, 28 – 29.
  5. Železiarne z doby rímskej vo Varíne. AVANS 1984, 1985 193 – 194.

1986

  1. Die römerzeitliche Besiedlung von Bratislava-Devín (spoluautorka V. Plachá). Arch. Rozhledy 38/4, 1986, 339 – 357, 457 – 458.
  2. Druhý hromadný nález keltských mincí z Dolného Kubína-Veľkého Bysterca (spoluautorka E. Kolníková). Slov. Arch. 24, 1986, 382 – 407.
  3. K nálezom rímskych mincí na severnom Slovensku. Slov. Num. 9, 1986, 145 – 151.
  4. Neskorolaténske sídliskové objekty v Abraháme. AVANS 1985, 1986, 187 – 188, 316 – 317.
  5. Výskum a pamiatková úprava hradiska v Liptovskej Mare (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1985, 1986, 189 – 190.
  6. Výskum v Nitre-Párovských Hájoch (spoluautor M. Ruttkay). AVANS 1985, 1986, 191 – 192.
  7. Settlement in the Carpathians in the La Téne Period and its Relations to the Alpine Area. In: Les Alpes à l´Age du fer. Actes du Xe Colloque sur l´Age du fer, tenu à Yonne-Chambéry. Paris 1986, 31 – 32.
  8. Stand und Notwendigkeiten der Erforschung der Púchov-Kultur. In: Stan i potrzeby badań nad młodzsym okresem przedrzymskim i okresem wplywów rzymskich w Polsce. Kraków 1986, 25 – 49.

1987

  1. Ďalší prieskum Netopierskej jaskyne v Sásovskom krase (spoluautori J. Bárta, M. Mácelová). AVANS 1986, 1987, 29 – 30, 116.
  2. Devín v dobe laténskej a rímskej (spoluautori V. Plachá, J. Hlavicová). In: Najstaršie dejiny Bratislavy. Referáty zo sympózia 28. – 30. októbra 1986. Bratislava 1987, 89 – 99.
  3. Druhý prieskum hrádkov púchovskej kultúry v Maríkovskej a Púchovskej doline (spoluautor J. Moravčík). AVANS 1986, 1987, 86 – 87.
  4. Ľudské pozostatky z neskorolaténskeho obetiska v Liptovskej Mare (spoluautor M. Stloukal). Anthropologie (Praha) 156/1 – 4, 1987 (1991), 49 – 66.
  5. Slowakei im 5. Jahrhundert. In: Germanen, Hunnen und Awaren. Schätze der Völkerwanderungszeit. Nürnberg 1987, 385 – 417.
  6. Umenie oživiť minulosť. Slov. Arch. 35, 1987, 442 – 443.
  7. Veronika Plachá jubiluje. Slov. Arch. 35, 1987, 197 – 198.
  8. Výskum a pamiatková úprava hradiska v Liptovskej Mare (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1986, 1987, 85 – 86.
  9. Záchranný výskum v Nitre-Párovských Hájoch (spoluautor M. Ruttkay). AVANS 1986, 1987, 87 – 88.

1988

  1. Archeologická pamiatka Liptovská Mara-Havránok (spoluautori J. Sálus, V. Hanuliak). Pam. a Prír. 19/4, 1988, 22 – 24.
  2. Klenoty dávnej minulosti Slovenska. In: Bratislava 12. Kultúrno-spoločenský mesačník. Martin 1988, 70 – 77.
  3. Neskororímske výšinné sídlisko v Lazisku (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1987, 1988, 111 – 112.
  4. Netopierska jaskyňa v Sásovskom krase vo svetle nových sídliskových poznatkov (spoluautor J. Bárta). Slov. Kras 26, 1988, 33 – 45.
  5. Polykultúrne sídlisko v Dolnej Ždani. AVANS 1987, 1988, 108.
  6. Sklady železných predmetov z konca doby rímskej vo Vyšnom Kubíne (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1987, 1988, 108 – 109.
  7. Two hoards of iron objekts at Vyšný Kubín, Worth Slovakia. Arch. Rozhledy 40/3, 1988, 330.
  8. Výskum a pamiatková úprava hradiska Liptovská Mara v roku 1987 (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1987, 1988, 110 – 111.
  9. Výšinné sídlisko z neskorej doby rímskej v Lazisku (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1987, 1988, 111 – 112.

1989

  1. Frühkaiserzeitliche Eiseneverhüttungsanlage in Varín, Slowakei. In: Archaeometalurgy of Iron. International Symposium of the Comité pour la sidérurgie anciene de l´UISPP. Prague 1989, 213 – 227.
  2. Getreide- und Brotreste aus der Völkerwanderungszeit in Devín (spoluautorka V. Plachá). Slov. Arch. 37, 1989, 69 – 88.
  3. Radomír Pleiner jubiluje. Slov. Arch. 37, 1989, 219 – 220.

1990

  1. Hradisko pri Trnavej Hore (spoluautor P. Mosný). AVANS 1988, 1990, 139.
  2. Výskum a pamiatková úprava v Liptovskej Mare (spoluautori V. Hanuliak, P. Múdry). AVANS 1988, 1990, 137 – 138.
  3. Kelti na Slovensku. Výtvar. Život 35/2, 1990, 37 – 40.
  4. Nové nálezy na hrádku v Selciach pri Banskej Bystrici. AVANS 1988, 1990, 138.
  5. Prieskum sídlisk z doby rímskej na strednom Pohroní (spoluautor P. Mosný). AVANS 1988, 1990, 139 – 140.
  6. Zur Siedlungsgeschichte von Bratislava-Devín während der römischen Kaiserzeit (spoluautorka V. Plachá). In: Acten des 14. Internationalen Limes Congress in Carnuntum. RLÖ 36/2. Wien 1990, 765 – 769.

1991

  1. Hradisko Zvon v Lazisku. AVANS 1989, 1991, 79 – 80.
  2. Hromadný hrob ludanickej skupiny vo Vyšnom nad Hronom (spoluautori K. Konečná, G. Trgina). AVANS 1989, 1991, 81.
  3. Kelten an der Donau (sprievodca výstavy). Bratislava 1991.
  4. Liptovská Mara. In: J. Pavúk (Ed.): XIIth Congress UISPP Bratislava 1. – 7. September 1991. A Guide to the Excursions. Bratislava 1991, 11 – 12.
  5. The North Carpathians at the beginning of the Migration period. Antiquity 65, 1991, 376 – 387.
  6. Výskum a pamiatková úprava v Liptovskej Mare (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1989, 1991, 79 – 80.
  7. Výskum v Liptovskej Mare v roku 1989. AVANS 1989, 1991, 80.

1992

  1. Jubileá (spoluautorka D. Bialeková). Slov. Arch. 40, 1992, 312 – 313.
  2. Keltische Textilfunde mit Stickereien aus Nové Zámky, Slowakei. Tidens Tand 5. In: Archaeological Textiles in Northen Europe. København 1992, 52 – 65.
  3. Klaus Günther, Siedlung und Werkstätten von Feinschmieden der älteren Römischen Kaiserzeit bei Warburg-Daseburg. Bodenaltertümer Westfalens 24. M nster 1990 (rec.). Slov. Arch. 40, 1992, 177.
  4. Nálezy zo začiatku doby sťahovania národov v Liptovskom Jáne. AVANS 1990, 1992, 86 – 87.
  5. Výskum a pamiatková úprava v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1990 (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1990, 1992, 87 – 88.
  6. Výskum a pamiatková úprava v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1991 (spoluautor V. Hanuliak). AVANS 1991, 1992, 92 – 94.
  7. Významný nález z neskorej doby halštatskej v Hubine (spoluautor P. Romsauer). Slov. Arch. 40, 1992, 213 – 222.
  8. Z. Wożniak, Osada grupy tynieckej w Podłężu, woj. Krakowskie. Wrocław – Warszawa – Kraków 1990 (rec.). Slov. Arch. 40, 1992, 318 – 319.

1993

  1. Hradisko a výšinné sídlisko z doby laténskej a rímskej v Horných Pršanoch. AVANS 1992, 1993, 106 – 107.
  2. Liptovská Mara – archeologický pamätník. Slov. Pohľady 4/12, 1993, 114 – 119.
  3. Mladšia doba železná (laténska) (spoluautor L. Zachar). In: T. Štefanovičová a kol.: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, 143 – 209. ISBN 80-85331-07-1.
  4. Osídlenie z doby rímskej a sťahovania národov v Nitre. In: Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 74 – 90.
  5. Predslov (Vorwort). In: Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 1 – 4.
  6. Stredolaténske zvieracie žiarové „hroby“ alebo doklady kultových praktík z Nitry? Slov. Arch. 41, 1993, 41 – 57.
  7. Výskum a pamiatková úprava v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1992. AVANS 1992, 1993, 108 – 110.

1994

  1. Histoire ancienne de la Slovaquie. In: L´Oeil 458. Lausanne 1994, 14 – 19.
  2. Kelten – Römer – Germanen. Eine Konfrontation an der Donau (spoluautor H. Friesinger). In: Grenzenloses Österreich. Symposium, April 1994. Wien 1994, 103 – 106.
  3. Mittel- und Nordslowakei zur Zeit der Markomannenkriege. In: H. Friesinger/J. Tejral/A. Stuppner (Hrsg.): Markomannenkriege – Ursachen und Wirkungen. Brno 1994, 253 – 262.

1995

  1. Das archäologische Freilichtmuseum in Liptovská Mara, Slowakei. In: Experimentelle Archäologie. Bilanz 1994. Arch. Mitt. Nordwestdeutschland 8. Oldenburg 1995, 23 – 28.
  2. Medzinárodný projekt „Jantárová cesta“ – vedecké podujatie v roku 1994. Slov. Arch. 43, 1995, 166 – 167.
  3. Nové nálezy s Prosieka. AVANS 1993, 1995, 106.
  4. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1993. AVANS 1993, 1995, 107 – 109.

1996

  1. In Memoriam. Kazimierz Godłowski (1934 – 1995). Slov. Arch. 44, 1996, 157 – 158.
  2. Laténske hradisko so stredovekým osídlením pri Nemeckej (spoluautor P. Mosný). AVANS 1994, 1996, 140.
  3. Liptovská Mara. Ein frühgeschichtliches Zentrum der Nordslowakei. Archeologické Pamätníky Slovenska 5. Bratislava 1996. ISBN 80-967366-9-7.
  4. Liptovská Mara. Včasnohistorické centrum severného Slovenska. Archeologické pamätníky Slovenska 5. Bratislava 1996. ISBN 80-967366-7-1.
  5. Nové nálezy z laténskeho hradiska pri Hornej Lehote (spoluautor P. Mosný). AVANS 1994, 1996, 140 – 142.
  6. Römischer Import der Spätlatènezeit in der Slowakei. Arh. Vestnik 47, 1996, 183 – 195.
  7. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1994. AVANS 1994, 1996, 138 – 139.

1997

  1. Die frühen norisch-pannonischen Handelsbeziehungen mit dem nördlichen Mitteldonaugebiet. In: Peregrinatio Gothica. Suppl. Acta Mus. Moraviae. Sci. Soc. 82. Brno 1997, 39 – 56.
  2. Ergebnisse der Grabungen in Liptovská Mara bis 1992. In: Die Kelten in den Alpen und an der Donau. Budapest – Wien 1997, 403 – 414.
  3. Germanische Siedlung aus dem 4. und 5. Jh. in Nitra-Párovské Háje und Problem der Siedlungskontinuität (spoluautor M. Ruttkay). In: J. Tejral/H. Friesinger/M. Kazanski (Hrsg.): Neue Beiträge zur Erforschung der Spätantike im mittleren Donauraum. Brno 1997, 145 – 164.
  4. Hronská Dúbrava vydala svoje dávne tajomstvo. In: My žiara 4 (38)/51 – 52. Žiar nad Hronom 1997, 5.
  5. Neskorolaténske hradisko v Kvačanoch-Dlhej Lúke. AVANS 1995, 1997, 144 – 145.
  6. Sídlisko púchovskej kultúry v Likavke. AVANS 1995, 1997, 146 – 147.
  7. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1995. AVANS 1995, 1997, 148 – 149.
  8. Zisťovací výskum na hradisku v Nemeckej (spoluautori M. Mácelová, P. Mosný). AVANS 1995, 1997, 130 – 131.

1998

  1. Prvé historické etniká na Slovensku (spoluautori T. Kolník, J. Rajtár). In: D. Kováč a kol.: Kronika Slovenska 1. Od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava 1998, 62 – 87.
  2. Stredoveké osídlenie vo Východnej (spoluautor M. Uličný). AVANS 1996, 1998, 131 – 132.
  3. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare. AVANS 1996, 1998, 129 – 131.

1999

  1. Anfänge der Völkerwanderungszeit in der Slowakei (Fragestellungen der zeitgenössischen Forschung). In: L´Occident romain et l´Europe centrale au début de l´epoque des Grandes Migrations. Brno 1999, 171 – 189.
  2. Die ersten Römer im nördlichen Mitteldonauraum im Lichte der neuen Grabungen in Devín (spoluautorka V. Plachá). In: Th. Fischer/G. Precht/J. Tejral (Hrsg.): Germanen beiderseits des spätantiken Limes. Materialien des 10. International Symposium „Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im nördlichen Mitteldonaugebiet“, Xantem vom 2. – 6. 12. 1997. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 14. Köln – Brno 1999, 179 – 205.
  3. Der archäologische Park und die Feuchtschichtengrabung in Liptovská Mara. In: E. Jerem/I. Poroszlai (Ed.): Archaeology of the Bronze and Iron Age. Experimental Archaeology – Environmental Archaeology – Archaeological parks. Budapest 1999, 357 – 366.
  4. Hrádok púchovskej kultúry pri Hronskej Dúbrave (spoluautor P. Mosný). AVANS 1997, 1999, 137.
  5. K dejinám Partizánskej Ľupče a jej okolia. In: Vojtech Budinský-Krička a najstaršie dejiny Liptova. Nitra 1999, 39 – 45.
  6. Metallurgy of iron in Púchov culture in Slovakia (spoluautori Ľ. Mihok, A. Pribulová). In: Metallurgy East – West ´99. Stará Lesná 1999, 9 – 14.
  7. Prieskum regionu Turca v oblasti Veľkej Fatry. AVANS 1997, 1999, 130 – 132.
  8. Spracovanie železa z náleziska púchovskej kultúry Liptovská Mara (spoluautori Ľ. Mihok, A. Pribulová). In: Z dějin hutnictví 28. Rozpravy Nár. Tech. Muz. Praha 161. Praha 1999, 5 – 12.
  9. Včasnostredoveké hradisko pri Pružine (spoluautor J. Moravčík). AVANS 1997, 1999, 137.
  10. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare. AVANS 1997, 1999, 132 – 133.
  11. Zaniknutá dedina Belansko a stredoveké hrádky pri Východnej (spoluautorka M. Giertlová). AVANS 1997, 1999, 134 – 136.

2000

  1. Die Siedlung Liptovská Mara II und die Anfänge der Einflüsse der Latène-Kultur im Westkarpatenraum. Slov. Arch. 48, 2000, 315 – 346.
  2. Ein Depot latènezeitlicher Eisengegenstände aus Liptovská Mara. In: Metallgewinnung und –verarbeitung in der Antike – Schwerpunkt Eisen. Nitra 2000, 135 – 160.
  3. Hradisko púchovskej kultúry v Košeci-Nozdroviciach. AVANS 1998, 2000, 139 – 141.
  4. Keltské hradisko v Trenčianskych Bohuslaviciach. AVANS 1998, 2000, 141 – 142.
  5. Latènezeitlicher Burgwall und Opferplatz(?) in Trenčianske Teplice. In: J. Bouzek/H. Friesinger/K. Pieta/B. Komoróczy (Hrsg.): Gentes, Reges und Rom. Auseinandersetzung – Anerkennung – Anpassung [Festschr. Jaroslav Tejral]. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 16. Brno 2000, 97 – 120.
  6. Nové objavy na rímskom Devíne (spoluautorka V. Plachá). Pam. a Múz. 3, 2000, 6 – 9.
  7. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare. AVANS 1998, 2000, 138 – 139.
  8. Výskum v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare v roku 1999. AVANS 1999, 2000, 103 – 104.

2001

  1. Felix Müller – Gilbert Kaenel – Geneviéve Lüscher (Hrsg.), Eisenzeit. Die Schweiz vom Paleolithikum bis zum frühen Mittelalter IV. Basel 1999 (rec.). Slov. Arch. 49, 2001, 397 – 400.
  2. Halštatské a laténske osídlenie v Hornej Lehote (spoluautor P. Mosný). AVANS 2000, 2001, 160 – 161.
  3. Jan Filip a neskorolaténske osídlenie Slovenska. Arch. Rozhledy 53, 2001, 29 – 38.
  4. Laténsky meč z hrobového nálezu v Cejkove (spoluautor L. Bánesz). AVANS 2000, 2001, 30.
  5. Mesto Púchov a expozícia púchovskej kultúry (spoluautor J. Moravčík). Inf. SAS 12/1, 2001, 15 – 16.
  6. Sídlisko z doby železnej v Hornej Lehote (spoluautor P. Mosný). AVANS 1999, 2001, 104 – 405.
  7. Záchranný výskum vo Zvolene (spoluautori V. Hanuliak, R. Malček). AVANS 1999, 2001, 47 – 49.

2002

  1. 10 rokov archeologického múzea v prírode v Liptovskej Mare. In: Rekonstrukce a experiment v archeologii 3. Hradec Králové 2002, 125 – 134.
  2. Bemerkungen zum Grab aus Čáčov. In: K. Kuzmová/K. Pieta/J. Rajtár (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum [Festschr. T. Kolník]. Nitra 2002, 343 – 354.
  3. Jubilujúci PhDr. Titus Kolník, DrSc. Slov. Arch. 50, 2002, 359, 360.
  4. Kováčstvo v dobe rímskej a v dobe sťahovania národov na Slovensku. Štud. Zvesti AÚ SAV 35, 2002, 61 – 74.
  5. Neskorolaténske sídlisko v Sklabinskom Podzámku (spoluautor M. Horňák). AVANS 2001, 2002, 62.
  6. Neue Erkenntnisse zum Grab von Sikenica-Veľký Pesek. In: J. Tejral (Hrsg.): Probleme der frühen Merowingerzeit im Mitteldonauraum. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 19. Brno 2002, 237 – 245.
  7. Príspevok k datovaniu hradiska Závažná Poruba-Iľanovská Poludnica. AVANS 2001, 2002, 156 – 158.
  8. Slovensko v dobe sťahovania národov. In: A. Ruttkay/M. Ruttkay/P. Šalkovský (Ed.): Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra 2002, 7 – 18.
  9. Stredoveké opevnenie pri Rakši, okr. Turčianske Teplice. AVANS 2001, 2002, 159.
  10. Včasnostredoveké a púchovské hradisko v Sklabini (spoluautor S. Horváth). AVANS 2001, 2002, 160.
  11. Včasnohistorické osídlenie (polovica 5. – 1. stor. pred n. l.). In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava 2002, 37.
  12. Včasnohistorické osídlenie (1. stor. n. l. – 5. stor. n. l.) (spoluautor J. Rajtár). In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava 2002, 37.
  13. Veronika Plachá. Inf. SAS 13/2, 2002, 19 – 20.
  14. Výskum v Hornej Lehote (spoluautor P. Mosný). AVANS 2001, 2002, 161 – 163.
  15. Wirtschaftliche Strukturen der spätlaténèzeitlichen Siedlungen in der Slowakei. In: C. Dobiat/S. Sievers/Th. Stöllner (Hrsg.): Dürnberg und Manching – Wirtschaftsarchäologie im ostkeltischen Raum. Akten des Internationalen Kolloquiums in Hallein/Bad Dürrnberg 7. – 11. Oktober 1998. Kolloquien zur Vor- und Frühgeschichte 7. Bonn 2002, 315 – 323.

2003

  1. 16. konferencia Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum. Inf. SAS 14/2, 2003, 11 – 12.
  2. Devín settlement. In: Zs. Visy (Ed.): The Roman army in Pannonia. An Archaeological Guide of the Ripa Pannonica. Pécs 2003, 216-218.
  3. Die Púchov-Kultur. Reallexikon der Germanischen Altertumskunde. Bd. 23. Berlin – New York 2003, 597 – 601.
  4. Jaroslav Tejral jubiluje. Pravěk (N. Ř.) 13, 2003 (2005), 492 – 493.
  5. Keltská konferencia v Udine (Taliansko). Inf. SAS 14/2, 2003, 5.
  6. Ladislav Veliačik jubiluje. Inf. SAS 14/1, 2003, 23.
  7. Le dépôt de Liptovská Mara. In: Forgerons et Ferrailleurs. Fer et savoir-faire á l´époque celtique. Bibracte musée de la civilisation celtique. Glux-en-Glenne 2003, 20.
  8. Skúsenosť so stavbou a prezentovaním archeologického múzea v prírode v Liptovskej Mare. Monumentorum Tutela 14, 2003, 199 – 204.
  9. Spiš vo včasnej dobe dejinnej. In: R. Gładkiewicz/M. Homza (Ed.): Terra Scepusiensis. Stav bádania o dejinách Spiša. Levoča – Wrocław 2003, 149 – 159.
  10. Šesťdesiatnik Ladislav Veliačik. Slov. Arch. 51, 2003, 377 – 378.
  11. Un dépot de l´oppidum de Pohanská, Plavecké Podhradie. In: Forgerons et Ferrailleurs. Fer et savoirfaire á l´époque celtique. Bibracte musée de la civilisation celtique. Glux-en-Glenne 2003, 12, 19.
  12. Zisťovací výskum v Žiari nad Hronom (spoluautor P. Mosný). AVANS 2002, 2003, 107 – 108.

2004

  1. 12. medzinárodné sympózium Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum. Siedlungs- und wirtschaftsstrukturen in der Frühgeschichte. Štud. Zvesti AÚ SAV 36, 2004, 153 – 154.
  2. Jozef Moravčík šesťdesiatročný. Inf. SAS 15/1, 2004, 25.
  3. Kontakty Spiša s okolitými územiami vo včasnej dobe dejinnej (spoluautor M. Soják). In: Okres lateński i rzymski w Karpatach polskich. Krosno 2004, 163 – 178.
  4. Nález meča z doby rímskej z Varína (spoluautor Ľ. Mihok). In: Z dějin hutnictví 34. Rozpravy Nár. Tech. Muz. Praha 188. Praha 2004, 16 – 20.

2005

  1. Blacksmith techniques of roman period in the central Carpathians region (spoluautori Ľ. Mihok, A. Pribulová, L. Olexa). In: Metallurgy in Southeast Europe til the XIXth century. Sozopol 2005, 47 – 53.
  2. Slowakei (spoluautor T. Kolník). Reallexikon der Germanischen Altertumskunde. Bd. 29. Berlin – New York 2005, 114 – 123.
  3. Spätlatènezeitliche Waffen und Ausrüstung im nördlichen Teil des Karpatenbeckens. Slov. Arch. 53, 2005, 35 – 84.
  4. Jaroslav Tejral jubiluje. Pravěk Nová řada 2003/ 13, Brno 2005, 492, 493

2006

  1. Bojná – mocenské a christianizačné centrum Nitrianskeho kniežatstva. Předběžná správa/Bojná – neues Macht- und Christianisierungszentrum des Fürstentums von Nitra. Vorbericht (spoluautor A. Ruttkay). In: K. Pieta/A. Ruttkay/M. Rauttkay (Ed.): Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva/Wirtschaftliches und politisches Zentrum Nitraer Fürstentums. Nitra 2006, 21 – 69. ISBN 06-80-88709-90-3.
  2. Ein junglatènezeitlicher Stieranhänger aus Udiča/Slowakei. In: Studien zur Lebenswelt der Eisenzeit. Reallexikon der Germanischen Altertumskunde. Bd. 53. Berlin – New York 2006, 133 – 147.
  3. Hausbauentwicklung in der Púchov-Kultur. In: B. Gediga/W. Piotrowski (Ed.): Budownictwo i architektura epoki brązu i epoki żelaza w Europie środkowej – problemy rekonstrukcii. Biskupin – Wrocław 2006, 303 – 317.
  4. Hradiská Bojná II a Bojná III. Významné sídlo z doby sťahovania národov a opevnenia z 9. storočia/ Burgwälle Bojná II a III. Herrensitz der Völkerwanderungszeit und Befestigungen aus dem 9. Jahrhundert. In: K. Pieta/A. Ruttkay/M. Rauttkay (Ed.): Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva/Wirtschaftliches und politisches Zentrum Nitraer Fürstentums. Nitra 2006, 173 – 190. ISBN 06-80-88709-90-3.
  5. Metalografická analýza nálezov z doby železnej z Hornej Lehoty (spoluautori Ľ. Mihok, P. Mosný). Štud. Zvesti AÚ SAV 39, 2006, 97 – 109.
  6. Nález zvona na hradisku z 9. storočia v Bojnej. Náčrt histórie včasnostredovekých zvonov/Ein Glockenfund aus dem Burgwall aus dem 9. Jahrhundert in Bojná. Zur Geschichte der frühmittelalterlichen Glocken (spoluautor J. Jánošík). In: K. Pieta/A. Ruttkay/M. Ruttkay (Ed.): Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva/Wirtschaftliches und politisches Zentrum Nitraer Fürstentums. Nitra 2006, 121 – 158. ISBN 06-80-88709-90-3.
  7. Ojedinelý nález honosných falér z Nových Zámkov? (spoluautor J. Zábojník). AVANS 2004, 2006, 157.
  8. Zemplín. In: Reallexikon der Germanischen Altertumskunde, Band 34. Berlin 2006, 499-503.

2007

  1. Archaeological and Geophysical Prospecting of deserted Early Islamic Village Al-Qusur (Failaka Island) (spoluautori A. H. S. Shehab, J. Tirpák, M. Bielich, M. Bartík, J. Ďuriš). Štud. Zvesti AÚ SAV 41, 2007, 74 – 76.
  2. Bojná – mocenské a christianizačné centrum Nitrianskeho kniežatstva. Predbežná správa/Bojná – neues Macht- und Christianisierungszentrum des Fürstentums von Nitra. Vorbericht (spoluautor A. Ruttkay). In: K. Pieta/A. Ruttkay/M. Rauttkay (Ed.): Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva./Wirtschaftliches und politisches Zentrum Nitraer Fürstentums. Druhé vydanie. Nitra 2007, 21 – 69. ISBN 978-80-88709-91-6.
  3. Bojná – nový fenomén v slovenských dejinách (spoluautor A. Ruttkay). Pam. a Múz. 2, 2007, 13 – 15.
  4. Bojná. Nové nálezy k počiatkom slovenských dejín. Bojná 2007. ISBN 978-80-969741-0-8.
  5. Der frühlatènezeitliche Burgwall in Horné Orešany, Westslowakei. Vorbericht. Slov. Arch. 55, 2007, 295 – 310.
  6. Discovery of a unique Chamber Tomb in Poprad-Matejovce, Slovakia (spoluautorka T. Belanová). In: Archaeological Textiles Newsletter 44. Newsletter 2007, 18 – 20.
  7. Eva Kolníková – k životnému jubileu. Slov. Num. 18, 2007, 10 – 11.
  8. Hradiská Bojná II a Bojná III. Významné sídlo z doby sťahovania národov a opevnenia z 9. storočia/ Burgwälle Bojná II a III. Herrensitz der Völkerwanderungszeit und Befestigungen aus dem 9. Jahrhundert. In: K. Pieta/A. Ruttkay/M. Rauttkay (Ed.): Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva/Wirtschaftliches und politisches Zentrum Nitraer Fürstentums. Druhé vydanie. Nitra 2007, 173 – 190. ISBN978-80-88709-91-6.
  9. Keltská plastika psíka z Bratislavy-Devína. Bratislava. Zbor. MMB 19, 2007, 13 – 20.
  10. Kniežacia hrobka z Popradu-Matejoviec (spoluautor P. Roth). Pam. a Múz. 3, 2007, 44 – 47.
  11. Nález zvona na hradisku z 9. storočia v Bojnej. Náčrt histórie včasnostredovekých zvonov/Ein Glockenfund aus dem Burgwall aus dem 9. Jahrhundert in Bojná. Zur Geschichte der frühmittelalterlichen Glocken (spoluautor J. Jánošík). In: K. Pieta/A. Ruttkay/M. Rauttkay (Ed.): Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva/Wirtschaftliches und politisches Zentrum Nitraer Fürstentums. Druhé vydanie. Nitra 2007, 121 – 158. ISBN 978-80-88709-91-6.
  12. Tisícročné polodrahokamy. Žurnál 16/2007, 58 – 61.
  13. Výskum a pamiatková obnova v Liptovskej Mare v rokoch 2004 a 2005 (spoluautori L. Benediková, B. Kovár, O. Makýš). AVANS 2005, 2007, 40 – 47.

2008

  1. Das Fürstengrab von Poprad-Matejovce. In: Glaube, Kult und Herrschaft. Phänomene des Religiösen im 1. Jahrtausend n. Chr. in Mittel- und Nordeuropa. Frankfurt am Main 2008, 29 – 30.
  2. Höhensiedlungen der Völkerwanderungszeit im nördlichen Karpatenbecken. In: V. Bierbrauer/ H. Steuer (Hrsg.): Höhensiedlungen zwischen Antike und Mittelalter von den Ardennen bis zur Adria. Ergänzungsbände zum Reallexikon der Germanischen Altertumskunde. Bd. 58. Berlin – New York 2008, 457 – 480.
  3. Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Arch. Slovaca Monogr. Stud. 10. Bratislava 2008. ISBN 978-80-98315-05-5.
  4. Nové laténske a rímske nálezy z povodia Torysy (spoluautor M. Soják). AVANS 2006, 2008, 122 – 124.
  5. Unikátne archeologické bohatstvo. Slov. Zahraničie 4/2008, 10 – 11.
  6. Výskum kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach (spoluautor P. Roth). AVANS 2006, 2008, 122.

2009

  1. Archaeological and geophysical survey at deserted Early Islamic village Al-Qusur, Failaka Island, State of Kuwait (spoluautori A. H. S. Shehab, L. Benediková, M. Bielich, J. Tirpák, M. Bartík). Ve Službách Arch. 1, 2009, 29 – 35.
  2. Bojná. Nové nálezy k počiatkom slovenských dejín. Druhé vydanie. Bojná 2009. ISBN 978-80- 969741‑1‑5.
  3. Das germanische Fürstengrab aus Poprad-Matejovce. In: Glaube, Kult und Herrschaft. Phänomene des Religiösen im 1. Jahrtausend n. Chr. in Mittel- und Nordeuropa. Bonn 2009, 107 – 122. ISBN 978-3-7749-3663-8.
  4. Spätrömische und völkerwanderungszeitliche Münzhorte und andere Münzfunde im Nordkarpatenraum (spoluautorka E. Kolníková). In: M. Wioloszyn (Ed.): Byzantine Coins in Central Europe between the 5th and 10th Century. Kraków 2009, 117 – 132. ISBN 978-83-7676-008-7.
  5. Untergang der Burgwälle der Púchov-Kultur. In: V. Salač/J. Bemmann (Hrsg.): Mittelauropa in der Zeit Marbods. Praha – Bonn 2009, 273 – 287. ISBN 978-80-87365-20-5.
  6. Textiles from the chieftain´s grave in Poprad-Matejovce – report on the first stage of the laboratory examination (v spoluautorstve s T. Štolcovou a G. Zink). In Archäologisches Korrespondenzblatt, 2009, jahrgang 39, 2, s. 263-277. (2009 – Current Contents). ISSN 0342-734X.

2010

  1. Keltische Besiedlung der Slowakei. Jüngere Latènezeit. Arch. Slovaca Monogr. Stud. 11. Bratislava 2010. ISBN 578-80-89315-31-4.

2011

  1. The chieftain grave from Poprad (Slovakia). In: Bulletin de Liaison, 2011, no. 35, 63 – 65.
  2. Bojná-frühmittelalterliches Machtzentrum in der Riechweite eines Goldreviers. In: 23. International Symposium Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum, Macht des Goldes, Gold der Macht – Herrschafts- und Jenseitsrepräsentation zwischen Antike und Frühmittelalter im mittleren Donauraum (3. – 10. Jh.), Tengelice (H), 16 – 19. 11. 2011: Abstracts. Tengelice 2011, 15 – 16.
  3. Devín – current situation and prospects of research. In: Quo Vadis? (spoluautorka K. Harmadyová). Long-term research projects in Europaean Archaeology: October 26 – 28, 2011, Schleswig. Abstracts. Schleswig 2011, 14 – 15.
  4. Výskum včasnolaténskeho hradiska v Horných Orešanoch (spoluautori M. Jakubčinová, B. Šebesta). AVANS 2008, 2011, 211 – 214.
  5. Výskum včasnostredovekého hradiska Bojná I v rokoch 2007 a 2008 (spoluautori J. Haruštiak, M. Jakubčinová, T. Vanľová). AVANS 2008, 2011, 205 – 210.
  6. Nálezy z hradiska Zobor v Nitre. AVANS 2008, 2011, 202 – 205.
  7. Štefan Luby a archeológia. In: Luby. dt. Bratislava 2011, 95 – 96.
  8. Bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej a začiatku doby laténskej na severnom Slovensku. In: R. Kujovský/V. Mitáš (Eds.): Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k sedemdesiatym narodeninám. Nitra 2012, 315 – 324. ISBN 978-80-89315-41-3.
  9. Chvála archeológie Bratislavského hradu. In BARTA, Peter et al. Svedectvo času : Z najnovších a starších nálezov na Bratislavskom hrade. – Bratislava : SNM, 2011, s. 10-14

2012

  1. Mesciská, Pružina. In TURČAN, Vladimír. Veľkomoravské hradiská ; zostavil Daniel Kollár. – Bratislava : DAJAMA, 2012, s. 94-97. ISBN 978-80-8136-013-8.
  2. Tri hradiská, Bojná. In TURČAN, Vladimír. Veľkomoravské hradiská. – Bratislava : DAJAMA, 2012, s. 16-21. ISBN 978-80-8136-013-8.
  3. Bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej a začiatku doby laténskej na severnom Slovensku. In: Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k sedemdesiatym narodeninám. Nitra 2012, 315-324.
  4. Lexikon zur keltischen Archäologie.A-K, L-Z. – Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2012. ISBN 978-3-7001-6765-5.Heslá : Bautechnik, Bratislava, Bratislava-Devín, Divinka, Folkušová, Herd, Komárno, Košeca-Nozdrovice, Kvačany, Liptovská Sielnica, Plavecké Podhradie, Podtureň, Puchov Kultur, Púchov, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Rakša, Skalka nad Váhom, Slatina nad Bebravou, Slovenské Pravno, Šurany-Nitriansky Hrádok, Trenčianske Bohuslavice, Trenčianske Teplice, Udiča, Udiča-Prosné. Dolný Kubín, Likavka (spolu s E. Kolníkovou).
  5. Keltské centrum na severe Karpát (spoluautorka L. Benediková). In HistoryWeb. 3/2012 [elektronický zdroj]. Dostupné na internete: <http://www.historyweb.sk/clanky/detail/keltske-centrum-na-severe-karpat>.
  6. The Fourth-Fifth Century Chamber Grave from Poprad and Its Surroundings. In Inter Ambo Maria : Northern Barbarians from Scandinavia towards the Black Sea. – Simferopol : National Taurida University, 2012, s. 231-235.
  7. The Glass of Great Moravia: Vessel and Window Glass, and Small Objects (v spoluautorstve s L. Galuška – J. Macháček – H. Sedláčková). In Journal of Glass Studies, New York 2012, vol. 52, p. 61-92.

2013

  1. Výskum včasnostredovekej aglomerácie Bojná v roku 2009 (v spouautorstve s J. Haruštiak/Miriam Jakubčinová/T. Vangľová). AVANS 2009, 2013, 182-187, obr. 74-77.
  2. Bojná – ein frühmittelalterliches Machtzentrum in Reichweite von Gold- und Eisenrevieren. In: M. Hardt – O. Heinrich-Tamáska (Hrsg.): Macht des Goldes, Gold der Macht. Herrschafts- und Jenseitspräsentation zwischen Antike und Frühmittelalter im mittleren Donauraum. Forschungen zur Antike und Mittelalter 2, ISBN 978-3-86705-070-8, Weinstadt 2013, 423-437.

2014

  1. Hradiská vo Folkušovej – Necpaloch a Blatnici. Juhovýchodné prvky v púchovskej kultúre Archeol. 62, 2014, 125-165.
  2. Pozoruhodné depoty zo Sklabinského Podzámku (v spoluautorstve s L. Veliačik). Studia Archaeologica Brunensia 19, 2014, 201-222.
  3. Das Grab von Poprad-Matejovce in der Slowakei – Konstruktion, Ausstattung und Wiederöffnung eines frühvölkerwanderungszeitlichen Kammergrabes. In: Abegg-Wigg/N. Lau (Hrsg.), Kammergräber im Barbaricum – Zu Einflüssen und Übergangsphänomenen von der vorrömischen Eisenzeit bis in die Völkerwanderungszeit. Internationale Tagung, Schleswig, 25.–27. November 2010. Schr. Arch. Landesmus. Ergr. 9 (Neumünster/Hamburg 2014), 359-380.
  4. Devín. State of Research and Research Prospects (v spoluautorstve s K. Harmadyová). In: C. von Carnap-Bornheim (ed.): Quo Vadis? Status and Future Perspectives of Long-term Excavations in Europe. Schriften des Archäologischen Landesmuseums, Ergänzungsreihe 10, Neuműnster/Hamburg 2014, 153-162.
  5. Rituelle Beile aus dem Frühlatène-Burgwall in Horné Orešany. In: J. Čižmářová – N. Venclová – G. Březinová (ed.): Moravské křižovatky. Střední Podunají mezi pravěkem a historií. Brno 2014, 103-111.
  6. Bojná. In: P. Kouřil (ed.): Velká Morava a počátky křesťanství. Brno 2014, 217-220.
  7. Bojná. In: P. Kouřil (ed.): Great moravia and the Beginnings of Christianity. Brno 2014, 239-242.

2015

  1. Výskum včasnostredovekej aglomerácie Bojná (v spoluautorstve s M. Jakubčinová – Z. Robak – T. Vangľová). AVANS 2010, 2015, 182-184, obr. 97, 99.
  2. Včasnostredoveké mocenské centrum Bojná – výskumy v rokoch 2007-2013. In K. Pieta/Z. Robak (ed.): Bojná 2. Nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk. 1. vydanie, Archaeologica Slovaca Monographiae, Fontes, Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slovacae Tomus XX, Nitra 2015, 9 – 43.
  3. Odraz christianizácie v hnuteľných prameňoch z 9. storočia vo východných častiach Veľkej Moravy (v spoluautorstve s M. Hanuliak). In: P. Kouřil (ed.): Cyrilometodějská misie a Evropa. 1150 let od příchodu soluňských bratří na Velkou Moravu. Brno 2015, 134-147.
  4. Century Movable Material Evidence of Christianity in the Eastern Parts of Great Moravia (v spoluautorstve s M. Hanuliak). In: P. Kouřil (ed.): The Cyril and Methodius Mission and Europe – 1150 since the Arrival of the Tessaloniki Brothers in Great Moravia. Brno 2015, 138-151.
  5. Landwirtschaftliche Geräte der Latènezeit in der Slowakei. In: Herwig Friesinger, Alois Stuppner (Hrsg.), Mensch und Umwelt – Öko-archäologische Probleme in der Frühgeschichte. Mitt. der Prähist. Kommission 84, Wien 2015, 67-86.

 2016

  1. Hromadné nálezy z Prosieka a Vyšného Kubína. Poznámky k včasnostredovekému osídleniu Liptova a Oravy. Slovenská Archeológia LXIV, 2016, 261-276.

2017

  1. Laténske a včasnostredoveké hradisko vo Vozokanoch, okres Topoľčany. In: K. Pieta/Z. Robak (ed.): Bojná 2. Nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk. 2. vydanie, Nitra 2017, 347 – 356.
  2. Včasnostredoveké mocenské centrum Bojná – výskumy v rokoch 2007-2013. . In: K. Pieta/Z. Robak (ed.): Bojná 2. Nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk. 2. vydanie, Archaeologica Slovaca Monographiae, Fontes, Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slovacae Tomus XXII, Nitra 2017, 11-45.
  3. Zeit des Untergangs. Ein Hort spätawarischer Bronzen aus Dolné Orešany, Westslowakei (v spoluautorstve s M. Ruttkay). In: B.V. Eriksen/A. Abegg-Wigg/R. Bleile/U. Ickerodt (Hrsg.): Interaktion ohne Grenzen. Beispiele archäologischer Forschungen am Beginn des 21. Jahrhunderts, Band 1, Schleswig 2017, 541-554.
  4. The Early Medieval hillfort Bojná — Valy, Slovakia, and its defence system (v spoluautorstve s Z. Robak). ACTA ARCHAEOLOGICA CARPATHICA VOL. LII, 2017, 329-351.

2018

  1. Využitie krajiny stredného Liptova v praveku a včasnej dobe dejinnej = Die Nutzung der Landschaft der mittleren Liptau (Liptov) in der Urzeit und in der frühen historischen Zeit (v spoluautorstve s L. Benedikovou). In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV, 2018, č. 63, s. 147-196.
  2. Lužické hradisko s následným laténskym osídlením v Soblahove (okres Trenčín) (v spoluautorstve s L. Benedikovou). In Sídla, artefakty a čas… : Zborník štúdií o dobe bronzovej a dobe halštatskej k 75. narodeninám Ladislava Veliačika. – Nitra ; Vrútky : Archeologický ústav SAV : Via Magna, s.r.o., 2018, s. 37-54. ISBN 978-80-8196-020-8.
  3. Výskum včasnostredovekej aglomerácie Bojná = Erforschung der frühmittelalterlichen Agglomeration Bojná (v spoluautorstve s JAKUBČINOVÁ, Miriam – ROBAK, Zbigniew – VANGĽOVÁ, Terézia). In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2013, 2018, s. 129-133.
  4. Ein mittellatènezeitlicher Brandopferplatz in Slatina nad Bebravou = Žiarové obetisko zo strednej doby laténskej v Slatine nad Bebravou. In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV, 2018, vol. 64, s. 89-114. ISSN 0560-2793.
  5. Centrá Veľkej Moravy a ich prezentácia : Nitra a Bojná = Great Moravian centres and methods of their presentation. Nitra and Bojná (v spoluautorstve s M. Ruttkayom). In Monumentorum tutela : ochrana pamiatok. 29. – Bratislava : Pamiatkový úrad SR : ICOMOS Slovensko, 2018, s. 15-34. ISBN 978-80-89175-86-4.
  6. 137 ancient human genomes from across the Eurasian steppes (v spoluautorstve s DAMGAARD, Peter de Barros – MARCHI, Nina – RASMUSSEN, Simon – PEYROT, Michael – SMRČKA, Václav – ŠTOLCOVÁ, Tereza – KRISTIANSEN, Kristian – WILLERSLEV, Eske. In Nature, 2018, vol. 557, no. 7705, p. 369-374. ISSN 0028-0836.
  7. Landwirtschaftliches Gerät aus dem großmährischen Burgwall Bojná I und das Problem der Ernährung seiner Bewohner (v spouautorstve s Z. Borzová). In Produzieren – Verzehren – Repräsentieren : 30. Internationales Symposium “Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum” Brno, 14.-16.11.2018. Orsolya Heinrich-Tamáska, Lumír Poláček (Hrsg.). – Brno ; Leibnitz : Archeologický ústav AV ČR, v.v.i. : Institut für Geschichte und Kultur des östlichen Europa, 2018, s. 8-9. ISBN 978-80-7524-023-1.
  8. Reconstruction and Making Archaeological Sites Available to the Public – the Case of the Early Medieval Sites in Nitra and Bojná (v spoluautorstve s M. Ruttkay – Z. Robak). In Analecta Archaeologica Ressoviensia, 2018, volume 13, p. 171-186. ISSN 2084-4409.

2019

  1. The Bronze Age settlement at Al-Khidr (v spoluautorstve s L. Benedikovou). In PIETA, Karol. Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast – current research. – Nitra ; Bratislava ; Kuwait City : Institute of Archaeology, Slovak Academy of Sciences : VEDA, Publishing house of the Slovak Academy of Sciences : National council for culture, Arts and letters, 2019, p. 9-32. ISBN 978­80­8196­028­4.
  2. Kelti / The Celts / Die Kelten 2019 : 20. medzinárodná konferencia Doba laténska v strednej Európe – Kniha abstraktov. Lucia Benediková, Gertrúda Březinová, Karol Pieta (eds.). Nitra : Archeologický ústav SAV, 2019. 74 s. ISBN 978-80-8196-032-1.
  3. Münzfund aus Mošovce und sein Hintergrund. In Kelti / The Celts / Die Kelten 2019 : 20. medzinárodná konferencia Doba laténska v strednej Európe – Kniha abstraktov. Lucia Benediková, Gertrúda Březinová, Karol Pieta (eds.). – Nitra : Archeologický ústav SAV, 2019, s. 8. ISBN 978-80-8196-032-1.
  4. Laténske hradisko v Stupnom = The LaTéne Hillfort in Stupné (v spoluautorstve s L. Ježiškovou). In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV, 2019, roč. 65, s. 71-87. ISSN 0560-2793. Dostupné na internete: https://www.sav.sk/journals/uploads/1122203605_Jeziskova_Pieta.pdf
  5. Pottery from the Bronze Age site of Al-Khidr on Failaka Islan (v spoluautorstve s B. Kovárom a K. Daňovou). In PIETA, Karol. Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast – current research. – Nitra ; Bratislava ; Kuwait City : Institute of Archaeology, Slovak Academy of Sciences : VEDA, Publishing house of the Slovak Academy of Sciences : National council for culture, Arts and letters, 2019, s. 33-46. ISBN 978­80­8196­028­4.
  6. The Late Pre-Islamic to Early Islamic village Al-Qusur : Prospection and excavation 2006 – 2009 (v spoluautorstve s M. Ruttkayom a M. Bielichom). In PIETA, Karol. Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast – current research. – Nitra ; Bratislava ; Kuwait City : Institute of Archaeology, Slovak Academy of Sciences : VEDA, Publishing house of the Slovak Academy of Sciences : National council for culture, Arts and letters, 2019, s. 71-90. ISBN 978­80­8196­028­4.
  7. Preliminary results of the Al-Qusur research in the years 2016 and 2017 (v spoluautorstve s M. Ruttkayom a Z. Robakom). In PIETA, Karol. Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast – current research. – Nitra ; Bratislava ; Kuwait City : Institute of Archaeology, Slovak Academy of Sciences : VEDA, Publishing house of the Slovak Academy of Sciences : National council for culture, Arts and letters, 2019, s. 91-126. ISBN 978­80­8196­028­4.
  8. The Bronze Age settlement at Al-Khidr (v spoluautorstve s L. Benedikovou). In Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast – current research. – Nitra ; Bratislava ; Kuwait City : Institute of Archaeology, Slovak Academy of Sciences : VEDA, Publishing house of the Slovak Academy of Sciences : National council for culture, Arts and letters, 2019, p. 9-32. ISBN 978­80­8196­028­4.
  9. Výskum včasnostredovekej aglomerácie Bojná = Grabung der frühmittelalterlichen Agglomeration in Bojná (v spoluautorstve so Z. Robakom). In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2014, 2019, s. 124-127. ISSN 0231-925X.
  10. Hradiská pri Dolných Vesteniciach = Burgwallanlagen bei Dolné Vestenice. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2014, 2019, s. 120-123. ISSN 0231-925X.
  11. Early Roman Period Burials of Púchov Culture: Buried Natives or Offered Foreigners? = Pohreby z včasnej doby rímskej v oblasti púchovskej kultúry: pochovaní domáci alebo obetovaní cudzinci? In Slovenská archeológia : časopis Archeologického ústavu SAV v Nitre, 2019, roč. 67, č. 2, s. 241-286.
  12. The Early La Tène belt hook from Prašník = Včasnolaténska zápona z Prašníka. In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV : Fragmenty času : Venované Elene Miroššayovej k 70. narodeninám, 2019, supplementum 1, s. 397-406. ISSN 0560-2793.
  13. The Military Finds from Bojná III and Klátova Nová Ves near Topoľčany, Slovakia (v spoluautorstve so Z. Robakom). In Bewaffnung und Reiterausrüstung des 8. bis 10. Jahrhunderts in Mitteleuropa : Waffenform und Waffenbeigaben bei den mährischen Slawen und in den Nachbarländern. – Brno : Archeologický ústav AV ČR, 2019, s. 441-452. ISBN 978-80-86023-59-5.
  14. Horné Orešany. In Avari i Slaveni : Katalog. – Zagreb : Arheološki muzej, 2019, s. 53. ISBN 978-953-8143-33-5.
  15. Influence of the Przeworsk culture in the Púchov culture milieu (v spoluautorstve s M. Kissovou). In Acta Archaeologica Carpathica : Tom LIV. – Kraków : Polska Akademia Nauk – Oddzial w Krakowie, 2019, s. 107-128. ISSN 0001-5229. (DOI 10.4467/00015229AAC.19.007.11884).
  16. Zhotovenie ihiel podľa keltského originálu z Liptovskej Mary (v spoluautorstve s M. Knoll). In Fórum pro konzervátory-restaurátory, 2019, s. 184. ISSN 1805-0050.

2020

  1. Early and Middle La Tène Period in the Slovakian Western Carpathians : Current state of knowledge (v spoluautorstve s L. Benedikovou). Rec. V. Salaš, S. Fichtl. In Unité et diversité du monde celtique. Ed. Gilles Pierrevelcin, Jan Kysela, Stephan Fichtl. – Prague : Charles University – Faculty of Arts : AFEAF, 2020, s. 383-411. ISBN 978-2-9567407-1-1.
  2. Die frühvölkerwanderungszeitliche Höhensiedlung in Dolná Súča, Westslowakei : Ein Berg mit Hortungstradition = The Early Migration Period Hill-top Settlement in Dolná Súča, West Slovakia. The Site with a Long-time Tradition of Hoard Depositing. In Slovenská archeológia : časopis Archeologického ústavu SAV v Nitre, 2020, roč. 68, č. 1, s. 37-68. ISSN 1335-0102. Dostupné na: https://doi.org/10.31577/slovarch.2020.68.3
  3. Nové včasnostredoveké nálezy z Turca = New early medieval finds in Turiec. In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV, 2020, roč. 67, č. 2, s. 349-370. ISSN 0560-2793. Dostupné na: https://doi.org/10.31577/szausav.2020.67.16
  4. Výskum včasnostredovekej aglomerácie Bojná = Grabung einer frühmittelalterlichen Agglomeration in Bojná (v spoluautorstve s M. Jakubčinovou, Z. Robakom a T. Vangľovou). In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2015. – Nitra : Archeologický ústav SAV, 2020, s. 119-123.
  5. Bojná. Spoznávame starých Slovanov = Bojná. Meeting the early Slavs. In Archeológia je moderná veda : Objavujeme naše (stredo)európske korene. 1. vydanie. – Nitra : Archeologický ústav SAV, 2020, s. 21-26. ISBN 978-80-8196-042-0.
  6. Minulosť nás zaujíma. Znovu ožíva v archeoparkoch = We care about the past – revival in archaeological parks (v spoluautorstve s M. Ruttkayom). In Archeológia je moderná veda : Objavujeme naše (stredo)európske korene. 1. vydanie. – Nitra : Archeologický ústav SAV, 2020, s. 53-62. ISBN 978-80-8196-042-0.
  7. Archeológia je moderná veda : Objavujeme naše (stredo)európske korene. Editor Karol Pieta ; recenzenti Juraj Bartík, Jozef Labuda. 1. vydanie. Nitra : Archeologický ústav SAV, 2020. 80 s. Archaeologica Slovaca Monographiae: Varia, Tomus VII. Dostupné na internete: http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/Archeologia%20je%20moderna%20veda.pdf. ISBN 978-80-8196-042-0.
  8. Al-Khidr site on Failaka Island in the Bronze Age: Pottery perspective (v spoluautorstve s B. Kovár – K. Daňová). Arabian Archaeology and Epigraphy 32, 2020, 33-40.

2021

  1. Depot neskororímskych mincí z Hája a osídlenie regiónu Turca v 4. – 5. storočí po Kr. = Hoard of Late Roman coins from Háj and settlement in the region of Turiec in the 4th – 5th centuries (v spoluautorstve s J. Hunkom a M. Kurpelom). In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV, 2021, roč. 68, č. 1, s. 119-134. ISSN 0560-2793. Dostupné na: https://doi.org/10.31577/szausav.2021.68.5,
  2. The Northern Slovakian refuge places and the beginning of the La Tène period in the northern part of the Western Carpathians (v spoluautorstve s P. Bárta – L. Benediková). In: M. KARWOWSKI – B. KOMORÓCZY – P. C. RAMSL (eds.) Archaeological studies of the Late Iron Age in Central Europe. Spisy Archeologického ústavu AV ČR Brno 71, Brno 2021, 117–145.

 

Rozhovor so Štefanom Melišom

1. novembra 2017 / / 2 komentáre

Štefan Meliš (foto: M. Portášik)

Jeden z najbližších spolupracovníkov Antona Petrovského-Šichmana. Aj takto by sa dal na prvý krát, z hľadiska prínosu archeológie na Považí, charakterizovať p. Štefan Meliš z Považskej Bystrice. Po dohovore s archeológom Jozefom Moravčíkom, ktorý stretnutie dohodol, mi venoval niekoľko hodín aby som sa oboznámil bližšie s jeho životným osudom – detstve a rodinnom zázemí, ako dokázal počas niekoľkých desaťročí objaviť desiatky nových archeologických nálezísk, založiť a viesť archeologický i numizmatický krúžok, ale i spísať stovky povestí a vystrúhať množstvo drevených figúrok. Čítať ďalej

Štefan Meliš – Rozhovor

3. októbra 2017 / / Komentáre vypnuté na Štefan Meliš – Rozhovor

Štefan Meliš (foto: M. Portášik)

Jeden z najbližších spolupracovníkov Antona Petrovského-Šichmana. Aj takto by sa dal na prvý krát, z hľadiska prínosu archeológie na Považí, charakterizovať p. Štefan Meliš z Považskej Bystrice. Po dohovore s archeológom Jozefom Moravčíkom, ktorý stretnutie dohodol, mi venoval niekoľko hodín aby som sa oboznámil bližšie s jeho životným osudom – detstve a rodinnom zázemí, ako dokázal počas niekoľkých desaťročí objaviť desiatky nových archeologických nálezísk, založiť a viesť archeologický i numizmatický krúžok, ale i spísať stovky povestí či vystrúhať množstvo drevených figúrok alebo napísať tucty veršíkov na rôzne témy. Čítať ďalej

Anton Petrovský-Šichman – Biografia

7. apríla 2017 / / Komentáre vypnuté na Anton Petrovský-Šichman – Biografia

Anton Petrovský Šichman (Moravčík 2020, obr. 1, 286)

Dr. Anton Petrovský – Šichman sa narodil 7 júla 1919 v Žiline, v rodine obuvníka. Tu vychodil základnú školu aj Reálné gymnázium. Po absolvovaní Pedagogickej akadémie sa stal učiteľom a v rokoch 1938-1942 pôsobil v Ďurčinej, Fačkove a Bánovej. V roku 1943 nastúpil  ako riadny poslucháč Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity do seminára k prof. V. Budinskému – Kričkovi , kde študoval okrem archeológie aj jazykovedu. Doktorát filozofie získal v roku 1949, ale už od roku 1948 pôsobil  ako odborný asistent. Po odchode z Filozofickej fakulty sa stal externým pracovníkom Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a umení, od roku 1953 Slovenskej akadémie vied v Nitre. Túto prácu vykonával v rokoch 1950 -1957. V roku 1957 prišiel ako prvý odborný pracovník do vtedajšieho Krajského múzea v Žiline, kde vytrval až do svojej smrti 5. mája  1967.

Zdroj: MORAVČÍK, Jozef: Anton Petrovský-Šichman. Žilina : Považské múzeum, 1998. 55 s.  ISBN 80-88877-12-1

MORAVČÍK, Jozef: Anton Petrovský-Šichman. In. M. Neumann – J. Mellnerová Šuteková (eds.). Dejiny archeológie. Archeológia v Československu v rokoch 1918-1948. Bratislava 2020, 284-314.

Jozef Moravčík – Rozhovor

4. apríla 2017 / / Komentáre vypnuté na Jozef Moravčík – Rozhovor

Obr. 1 Jozef Moravčík počas archeologického výskumu na mieste starej fary v Žiline (foto: M. Furman 2008)

Rozhovor s jedným z najvýznamnejších archeológov severozápadného Slovenska – Jozefom Moravčíkom, ktorý pôsobil v Považskom múzeu nepretržite od roku 1966 do roku 2007. Pre poznanie prehistórie severného Slovenska podnikol desiatky dôležitých archeologických výskumov, takmer každoročne prezentoval výsledky svojich výskumov v rôznych populárno-náučných periodikách i vedeckých štúdiách. Zhováral sa Martin Furman. Čítať ďalej

© 2024 septentrio

Theme by Anders Noren — Up ↑